Zaujalo ma, ako autor dokázal vdýchnuť dvom malým prasiatkam takú výraznú ľudskú povahu, že ich dobrodružstvá prežívam spolu s nimi.
Fascinuje ma ich odvaha opustiť rodný chlievik a vydať sa do neznámeho sveta, čo vnímam ako krásnu metaforu dospievania.
Obdivujem ten špecifický starosvetský humor, ktorý je milý, nevinný a dokáže rozosmiať dieťa aj dospelého.
Páči sa mi, že napriek všetkým problémom a nebezpečenstvám si prasiatka vždy udržia svoj optimizmus a chuť do života.
Oceňujem, ako kniha oslavuje silu priateľstva, pretože Budkáčik a Dubkáčik držia spolu v dobrom aj v zlom.
Imponuje mi tá jazyková hravosť, ktorou Hronský opisuje ich „kvikajúce“ dialógy a slovenské reálie.
Považujem za geniálne, ako prasiatka vtipne riešia situácie, s ktorými si nevedia rady ani ľudia, napríklad keď sa snažia nájsť si prácu.
Baví ma sledovať ich vynaliezavosť, keď sa ocitnú v lese alebo v meste, a ich schopnosť vykrútiť sa z každej šlamastiky.
Je pre mňa inšpirujúce, že tento príbeh nestarne a už celé generácie učí deti o dobrote a dôležitosti domova.
Celkovo ma na tejto knižke teší tá hrejivá atmosféra, ktorá vo mne vždy vyvolá pocit detskej radosti a pohody.
