O knihe s názvom Búrlivé výšiny už väčšina z nás niekedy počula. Predsa len je to literárna klasika. No pozornosť na ňu som upriamila až v momente, keď Bella Swan v Twilighte spomenula, že je to jej obľúbená kniha. Vtedy som sa rozhodla, že si toto dielo prečítam. Hoci medzi mladými ľuďmi – aj keď niektorí z nás pravidelne a s radosťou čítajú – prevláda názor, že klasická alebo staršia literatúra je nudná.
Ale keďže som si nechcela takú veľkú časť literatúry zaškatuľkovať ako nezaujímavú, okrem povinného čítania som sa rozhodla prečítať si z klasickej literatúry aj niečo naviac. Okrem toho, že dielo sa spomína aj na hodinách literatúry, od viacerých ľudí rôznych vekových kategórií som dostala na Búrlivé výšiny odporúčanie. Navyše ma realizmus oslovil – nie iba ako umelecký, ale aj ako literárny smer. Práve vďaka tomu, že román patrí do obdobia realizmu, v knihe sa kladie dôraz na to, aby boli postavy vykresľované aj so svojimi negatívnymi vlastnosťami. Ich rôznorodé charaktery a špecifické reakcie na odlišné konflikty dej nielen oživujú, ale v niektorých častiach by som povedala, že ho doslova tvoria. Niektoré scény sú následkom tohto vyslovene búrlivé.
Môžem úprimne zhodnotiť, že to rozhodne nebol nudný čitateľský zážitok. Práve naopak. Dej možno nebol až tak strhujúci a napínavý ako je dej novodobých fantasy knižných sérií alebo severských krimi, no aj tak ma dej nesmierne zaujal. Prostredníctvom postáv ma kniha donútila zamyslieť sa nad spoločnosťou súčasnou aj minulou, nad charaktermi ľudí v mojom okolí, ale hlavne aj sama nad sebou.
Dielo budem určite odporúčať a to rovesníkom aj ostatným generáciám.