Román Búrlivé výšiny od Emily Brontë je podľa mňa dosť zaujímavá, ale zároveň aj zvláštna kniha. Nie je to úplne taký ten typ príbehu, ktorý sa číta ľahko alebo pri ktorom si oddýchneš. Skôr ťa núti premýšľať a niekedy aj trochu štve, lebo postavy sa správajú fakt divne.
Najviac ma zaujal vzťah medzi Heathcliffom a Catherine. Úprimne, ich láska mi vôbec nepríde ako normálna láska. Je to skôr taká posadnutosť, ktorá ich úplne ovláda. Namiesto toho, aby boli spolu šťastní, si navzájom ubližujú a komplikujú život nielen sebe, ale aj ostatným. Heathcliff mi bol zo začiatku trochu ľúto, lebo to nemal ľahké, ale neskôr sa z neho stal dosť krutý človek. Catherine mi tiež liezla na nervy, lebo nevedela, čo vlastne chce, a robila rozhodnutia, ktoré všetko ešte viac pokazili.
Celá atmosféra knihy je taká temná a pochmúrna. Stále sa tam riešia konflikty, hádky a zlé vzťahy. Prostredie vresovísk tomu ešte viac pridáva taký depresívny pocit. Niekedy som mala pocit, že aj počasie v príbehu odráža náladu postáv – všetko je divoké, chaotické a nepríjemné.
Trochu ma miatlo aj to, ako je príbeh napísaný. Nie je to rozprávané priamo, ale cez rôznych rozprávačov, takže som sa občas strácala v tom, kto čo hovorí. Na druhej strane je to 2celkom zaujímavé, lebo vidíš príbeh z viacerých pohľadov a lepšie chápeš, prečo sa postavy správajú tak, ako sa správajú.
Celkovo by som povedala, že Búrlivé výšiny nie sú pre každého. Ak niekto čaká romantický príbeh so šťastným koncom, tak bude asi sklamaný. Ale ak má niekto rada psychologickejšie príbehy, tak by ju to mohlo zaujať.
