Táto kniha bola fakt príbeh, ktorý vás počas čítania pohltí, dostane sa vám pod kožu. Hlavná hrdinka Raki je novinárka, ktorá sa snaží získať rozhovor so sériovou vrahyňou a gurmánskou kuchárkou Manako Kajii. Kajii je držaná v tokijskom väzenskom centre, odsúdená za sériové vraždy osamelých podnikateľov, ktorých údajne zviedla svojou vynikajúcou domácou kuchyňou. Kajii odmieta rozhovory, ale Raki nájde spôsob, ako sa s ňou vyrovnať – požiada ju o recept. Ich prvých pár stretnutí sa točí výlučne okolo jedla, keďže Kajii povie Raki ktoré jedlá má vyskúšať. Ako sa Raki dozvedá viac o Kajii a jej spôsobe myslenia, objavuje jedlo s pôžitkom, aký si predtým nikdy nedovolila. Pritom ju vidíme, ako začína premýšľať o svojom živote a vzťahoch.
Nakoľko je to kriminálny príbeh, čakali by sme viac vyšetrovania, ale v skutočnosti ide o Raki a jej okolí. Ide o jej vzťahy s ostatnými, interakcie s jej okolím, ktoré sa menia potom ako stretne Kajii. Kniha takisto poskytuje pohľad na japonskú kultúru, ale hlavne na mizogýniu, fatfóbiu a rodové role. Ako niekto kto celý život ide proti normám som bola veľmi fascinovaná týmto príbehom. Hoci sa rodové roly stali menej rigidnými, stále si myslím, že mnoho žien je hnutím, ktoré stojí za kolotočom rodinného života. Ženy, ktoré dbajú na to, aby ich rodina jedla zeleninu, aby sa nezabúdalo na narodeniny a aby sa kupovali darčeky a mnoho ďalších vecí. Otázka, ktorú si autorka kladie, do akej miery je láska v tejto dynamike spojená s potrebou, je určite zaujímavá a pretrváva aj po otočení poslednej strany.
V skratke veľmi krásny príbeh a takisto veľmi znepokojujúci. Odporúčam si prečítať s nejakými maslovými koláčikmi.