Bola raz jedna ulica. Na tej ulici žili deti. V jednom dome žil a bol dobrý čarodejník. Videl, že deti nevedeli čítať, nevedeli počítať, nevedeli robiť s počítačmi, nevedeli, čo je škola. Za to sa vedeli hrať, vedeli sa rozprávať, vedeli pracovať a pomáhať si. Ale nevedeli sa teda učiť.
Tak sa rozhodol čarodejník, že im jednu školu vyčaruje. Z večera do rána ju teda postavil. Keď sa deti ráno zobudili, išli sa von hrať. Zrazu zbadali veľkú, peknú, farebnú budovu s veľkým pozemkom okolo. Boli tam ihriská, hojdačky, basketbalové ihrisko, futbalové ihrisko, pieskovisko, ovál na behanie, preliezačky a iné. Keď išli dovnútra, tak videli triedy, schody, herňu. Čudovali sa, na čo to všetko je. Čarodejník im vysvetlil, že toto je škola pre deti, ktoré nevedia čítať, písať, počítať, robiť na počítači a tak ďalej. A že keď budú chcieť, tak aj oni sa to všetko môžu naučiť. Deti s tou ponukou súhlasili a každý deň chodili do školy s úsmevom a každý deň boli múdrejšie a múdrejšie.
Tak vznikla škola Za kasárňou a stojí doteraz, už 60 rokov. Chodilo do nej už veľmi veľa detí a všetci sa do nej tešia a vždy sa do nej tešili.
Riško Vrtík, 3.B, ZŠ a MŠ Za kasárňou
