Názov knihy, ktorá sa mi veľmi páčila, je Hope, od nemeckej autorky Caroly Wimmer. Táto autorka píše knihy iba pre deti. V slovenskom preklade jej vyšla séria kníh Hope zo sveta koní. Už samotný názov knihy je veľmi zaujímavý a záhadný, keďže znamená nádej. Je to meno koňa, presnejšie kobyly, ktorej toto jedinečné meno dalo dievča Leonie.
Keď si Leonie zlomí členok, neznamená to len koniec jej kariéry ako krasokorčuliarky, ale musí opustiť aj svoju internátnu školu a prestúpiť do novej, obyčajnej školy. Jej spolusediaca, plachá Bea, je zbláznená do koní, a tak Leo zavedie na neďaleký jazdecký dvor. Tam Leo objaví kobylu Hope a okamžite cíti, že majú zvláštne spojenie. Hope totiž tiež mala nehodu, pre ktorú jej prestali veriť presne ako Leonie. Výnimočne dobre si rozumeli a vzájomne sa podporovali.
Autorka poukazuje na krásny vzťah, ktorý sa postupne vytvára medzi kobylou a dievčaťom. Jej hlavnou myšlienkou je to, že aj keď si myslíš, že sa ti stala najhoršia vec na svete, nikdy sa netreba vzdávať. Život ti môže priniesť nové radosti a priateľstvá. Nie je dôležité vyhrať, ale zachovať sa správne.
V prvom momente ma na knihe zaujal názov a jej obsah. A aj keď som od knihy neočakávala nič výnimočné, hneď ako som ju začala čítať, nevedela som sa od nej odpútať. Po jej dočítaní som si s radosťou išla požičať druhú aj tretiu časť. Môžem povedať, že kniha zaujímavým a veľmi pútavým príbehom splnila svoju úlohu. Ak porovnám túto knihu s ďalšími (Ostrov stratených koní, Víchor), napriek podobnej téme s koňmi, je táto napísaná omnoho zaujímavejšie. Možno by bola pre iných čitateľov lákavejšia, ak by bola obohatená o niekoľko ilustrácií.
Aj keď som vo svojom živote nič podobné nezažila, verím, že zvieratá majú silu pomôcť ľuďom vtedy, keď im už iní ľudia pomôcť nedokážu. Príbeh v tejto knihe by mohol byť reálny. Knihu odporúčam všetkým čitateľom vo veku od deväť do dvanásť rokov, ktorí obľubujú dojímavé príbehy a vzťahy medzi zvieraťom a človekom.