Čarovná studnička na lúke
Pred mnohými rokmi, bola na mieste, kde teraz stojí Základná škola Za Kasárňou v Bratislave, krásna zelená lúka a na nej bola malá drevená studnička. Deti z blízkeho okolia sa na lúku chodievali každý deň hrávať. Naháňali sa, spievali, tancovali a trhali si lúčne kvietky, z ktorých si dievčatá vili venčeky. Rady si rozprávali riekanky a hádanky, ktoré ich doma naučili rodičia a starí rodičia. Keď boli veľmi smädné, napili sa čistej vody zo studničky.
Jedného dňa prišla na lúku krásna pani. Vyzerala ako víla, ktorú deti poznali iba z rozprávok. Prihovorila sa hneď deťom milým a láskavým hlasom a deti si ju hneď obľúbili. Deti vyzvedali odkiaľ prišla, ako sa volá, kde býva a všeličo iné. Krásna pani bola veľmi tajomná a veľa im o sebe neprezradila. Radšej im stále povedala krásnu rozprávku. Deti si hneď posadali do kruhu vedľa nej a ona im rozprávala krásne pútavé príbehy. Každý deň deti s radosťou prichádzali na lúku a netrpezlivo čakali krásnu pani. Detí bolo stále viac a viac. Krásna pani nikdy do školy nechodila, ale napriek tomu vedela aj čítať, aj písať. Raz im prezradila, že sa napila z tej studničky a zrazu to všetko vedela. Ako to deti počuli, hneď sa všetky išli napiť z čarovnej studničky. Ale nič sa neudialo, deti boli veľmi smutné a sklamané. Krásna pani im slúbila, že ich čitať a písať naučí ona. Deti každý deň prichádzali na lúku a krásna pani ich učila. Keď bola vonku zima, pršalo, fúkal vietor, deti boli veľmi smutné, že sa nemohli učiť. Každý deň chodieval okolo veľmi bohatý starý pán. Prechádzal sa po lúke a často si naberal vodu zo studničky. Sám sa rád pristavil pri krásnej pani a deťoch a počúval ich dlhé hodiny. Sem tam s krásnou pani prehodil zopár slov, milo sa usmial a išiel domov. Bol veľmi bohatý, mal krásny veľký dom, ale nemal žiadnu rodinu, ani deti. Nemal sa ani s kým podeliť o všetky svoje peniaze a stále premýšľal, ako by krásnej pani mohol pomôcť.
Ked prišla zima, deti už nemohli sedieť na tráve, starý pán dostal výborný nápad. Rozhodol sa, že na lúke postaví budovu, kde deti budú môcť prichádzať každý deň a budú sa učiť. Túto budovu nazval ŠKOLA. Názov mu poradila krásna pani. Odvtedy do školy chodievali deti každý deň a krásnu pani volali pani učiteľka. Doteraz sa hovorí, že tá studnička je stále pod terajšou Základnou školou Za kasárňou a je napojená na školský vodovod a všetky deti z nej pijú vodu. Preto sú všetky tak šikovné a múdre.