Pani Čenková spolu s manželom mali štyri deti. Manžel, ktorý sa staral o živobytie náhle ochorel a umrel na zápal pľúc. Vdova začala pracovať ako upratovačka v jednom hotely, aby uživila svoje deti. Z hotela jej dávali aj zvyšky jedla, ktoré mali skončiť v koši. Deti vychovávala v chudobe. Cez leto jedli lesné plody. Pokým bola mama v práci o 5 mesačnú sestričku Evičku sa starali Hanka s Miškom a Paľkom .Paľko bol šesťročný chlapček ,ktorý pokiaľ bola mama v práci chodil po žobraní. Neďaleko hotela sedel na obrubníku, kadiaľ ho obchádzali ľudia. Tí ,ktorí sa pristavili ho vysmiali. Prosil len korunky na jedlo, lebo bol hladný. Okolo išla skupina starších chlapov, ktorí tam boli na liečení a dali mu chleby so salámou, ktoré dostali na desiatu. Paľko im poďakoval a utekal domov. Utekal cez park, v ktorom sa prechádzal starší bezdetný pár, ktorý túžil po dieťati a prihovoril sa mu. Paľko sa im hneď zapáčil. Odprevadili ho domov, pretože si ho chceli od jeho matky pani Čenkovej kúpiť za tisíc KČS. Matka bola v žalostnej situácii, keďže dostala výpoveď z hotela pre krachujúci hotel. Ten museli zatvoriť. Tento pár bol bohatý. Vlastnili továreň a tak aspoň Paľko jedno z jej detí,by sa malo dobre. Matke pukalo srdce od žiaľu. Nechcela dať Paľka, ale dohodli sa ,že časom ,keď si nájde prácu, dlh tisíc KČS vyplatí a Paľka jej vrátia. Od zúfalstva chcela predať ešte dve deti, aby od zimy nepomrzli alebo nezomreli od hladu. Poradili jej, aby dala deti do sociálnej starostlivosti. Úradníci vyzvali ľudí ,aby sa ujali detí, ktoré boli bez rodičov, domova a zlej finančnej situácii, že im od veku dieťaťa, keď si ho zoberú do opatery dajú finančný príspevok od 100 – 300 KČS. Ľudia si chodili vyberať deti ako do obchodu, ktoré sa im na akú prácu zíde. Hanku Čenkovú si vybral statkár za kraviarku do kravína, kde sa starala o dobytok a tam aj spávala na slame so zvieratami. Syna Miška si vybral obuvník ako učňa, ktorý mu robil ,,slúžku“ za stravu a strechu nad hlavou. Deti mali často vidiny na svoju mamu a súrodencov ako boli kedysi spolu pohromade, keď im bolo najťažšie. Hanke a Miškovi bola nariadená škola, kde sa naučili čítať, písať. Jedného dňa Hanka dostala od svojho brata Miška list ,kde jej napísal ako obuvníkova žena umrela na tuberkulózu. Keďže s ňou boli všetci v kontakte, taktiež sa nakazili a nariadil im lekár liečebný pobyt v Tatrách odkiaľ obaja súrodenci pochádzali. Paľko svojej pestúnke vyplazil jazyk, čo sa ona na neho veľmi nahnevala a vrátili ho späť k jeho mame. Hanka dočítala list a utiekla z maštale od kráv z dolnej zeme naspäť do Tatier. Keďže skončila zima prišla aj Evička s mamou domov ,kde predtým bývali. Konečne boli zas všetci spolu.
