Príbeh zachytáva tragický osud chudobnej vdovy Cenkovej, ktorá po smrti manžela nedokáže v hlbokej biede uživiť svojich štyroch synov. Zúfalá sociálna situácia ju donúti k najťažšiemu rozhodnutiu v živote – musí svoje milované deti predať do služby k cudzím ľuďom, aby vôbec prežili. Deti sa tak rozutekajú do sveta, kde namiesto detstva zažívajú tvrdú drinu, hlad a neraz aj kruté zaobchádzanie zo strany nových pánov. Najstarší syn Mišo odchádza na „skúsenú“ do cudziny, no všade naráža na vykorisťovanie a nespravodlivosť vtedajšieho spoločenského systému. Autor v diele ostro kritizuje kapitalistickú spoločnosť, ktorá berie chudobným ľuďom dôstojnosť a trhá základné rodinné putá. Deti putujú z jedného gazdovstva na druhé, pričom každá nová zastávka len prehlbuje ich smútok a túžbu po domove a matke. Napriek fyzickému odlúčeniu zostávajú súrodenci vnútorne spojení spoločným utrpením a nádejou, že sa raz opäť stretnú. Príbeh je plný silných emócií a naturalistických opisov biedy, ktoré majú v čitateľovi vyvolať súcit a vzdor proti nespravodlivosti. Fraňo Kráľ využíva osudy detí ako symbol celého utláčaného národa, ktorý hľadá cestu k lepšiemu a spravodlivejšiemu životu. Dej vrcholí tragicky, no zároveň nesie posolstvo o nezlomnej sile materinskej lásky, ktorá pretrvá aj v tých najťažších časoch. Román patrí k vrcholným dielam slovenskej sociálno-kritickej literatúry a nastavuje zrkadlo dobe, v ktorej bol človek len lacnou pracovnou silou.
