Raz popoludní prišiel Bruno zo školy domov a s prekvapením zistil, že ich slúžka Maria- ktorá mala vždy sklonenú hlavu a nikdy nezdvihla pohľad od koberca-stojí v jeho izbe, vyberá veci zo skrine a ukladá ich do štyroch veľkých debien, dokonca aj veci, čo mal schované celkom vzadu, lebo patrili iba jemu a nikto iný sa v nich nemal o hrabať. ,,Mama”, ozval sa Bruno a išiel rovno k nej Prečo sa mi Maria hrabe vo veciach! ,,Lebo ti ich balí”, vysvetlila matka. Bruno v duchu rýchlo prebehol udalosti posledných dní-či nebol veľmi zlý, alebo nehovoril slová, čo sa nehovoria nahlas, za ktoré ho vždy poslali do kúta. Na nič neprišiel. Naopak , v poslednom čase sa ku každému správal, ako sa patrí, a nespomínal si, že by spôsobil nejaký zmätok. Matka prešla do svojej izby, ale tam bol komorník Lars a balil jej veci. Matka Brunovi povedala sťahujeme sa. Ideme všetci. Otec,ja, Gretel a ty. Všetci štyria. Sťahujeme sa od Berlína do Osvienčinu. Bruno netuš prečo tam idú. Bruno sa nudí pretože nemá kamarátov, a pri skúmaní okolia objaví na okraji lesa vysoký ostnatý plot. Za ním vidí chlapca Šmuela , ktorý je vychudnutý a nosí ,,pásikavé pyžamo”. Nechápe, prečo je Šmuel stále hladný a prečo nemôže odísť z druhej strany strany plotu. Napriek tomu si Bruno so Šmuelom vytvorí silné priateľstvo-rozprávajú sa každý deň, pričom Bruno mu tajne nosí jedlo. Jedného dňa sa Šmuelovi stratí otec a Bruno sa rozhodne pomôcť mu ho nájsť. Prelezie pod plot, oblečie si väzenské šaty a spolu sa vydajú do tábora. Vojaci ich poženia do plynovej komory. Posledných chvíľach sa držia za ruky a zomierajú spolu.
VYBRALA: A vybrala som si túto knihu lebo vždy som si chcela prečítať Brunov príbeh
ZAUJALA: zaujala ma tým že Brunov príbeh neboľ ľahký ako sa zdá