Túto knihu som si vybrala, pretože je to povinné dielo. Toto dielo bolo o osude ľudí. O tom ako sa do krásnej Esmeraldy, o ktorej si všetci mysleli že je cigánka a preto ňou opovrhovali, zamilovali dvaja páni. Jeden bol vzdelaný kňaz Frollo a druhý bol škaredý na vonku, no vo vnútri krásny Quasimodo. Esmeralda ale chcela Phoeba a to Frollo nemohol zniesť tak sa ho pokúsil zabiť a potom tú vinu zhodil na Esmeraldu, ktorú odsúdili na smrť. Keď ju viedli k šibenici, tak ju vyslobodil Quasimodo a zobral si ju k sebe do chrámu, kde úrady nemali moc. Quasimodo bol odhodlaný urobiť pre ňu čokoľvek. Esmeralda tu ale nebola v bezpečí, lebo tu bol Frollo, ktorý ju chcel za každú cenu získať, no ona ho nechcela a nakoniec ju Frollo vydal súdu a tam ju mučili, a preto sa priznala k všetkému, odsúdili ju na smrť a nakoniec ju aj popravili. Frollo sa díval na to ako ide na popravu a smial sa z kostolnej veže, keď to uvidel Quasimodo zhodil ho z veže, pretože pochopil, že za jej popravu je zodpovedný on. Nakoniec sa v knihe spomína, že vedľa kostry ženy bola pokrútená kostra človeka. V knihe sa mi nepáčili rozsiahle opisy Paríža, zaujímať to môže možno nejakých architektov alebo historikov, ale pre normálneho čitateľa to podľa mňa nie je zaujímavé a iba to zbytočne spomaľuje dej. Táto kniha mi dala to, aby sme neposudzovali ostatných ľudí na základe toho, ako vyzerajú alebo aké povolanie majú, lebo aj ten najškaredší človek, v tejto knihe Quasimodo, vie úprimne milovať a vážiť si ostatných. No na druhej strane tu stojí človek, kňaz, ktorý by mal žiť príkladným životom, vyhýbať sa hriechu, no aj napriek tomu dokáže zabiť človeka a dosiahnuť popravu krásnej dievčiny, do ktorej sa zaľúbil.