Kniha My deti zo stanice Zoo zachytáva príbeh mladej tínedžerky menom Christiana. Bývala v západnom Berlíne v sedemdesiatych rokoch. Do Berlína sa presťahovala ešte ako dieťa s rodičmi a mladšou sestrou. Rodičia si chceli v Berlíne otvoriť zoznamovaciu kanceláriu, ale tento plán im nevyšiel. Matka pracovala v reklamnej agentúre a otec bol neustále nezamestnaný.
Otec bol zo svojho života sklamaný, často podliehal alkoholu a svoju ženu aj deti bil. Christianina matka po rozvode zostala na výchovu dcér sama a snažila sa rodinu finančne zabezpečiť, no kvôli pracovnej zaneprázdnenosti strácala nad Christianou kontrolu. Časom si našla nového priateľa Klausa a odsťahovali sa do Gropiusstadtu. Ani táto „šťastná rodina“ nemala dlhé trvanie a Christianina sestra sa odsťahovala naspäť k otcovi, čo ešte viac prehĺbilo depresie, ktoré Christiana prežívala.
V tom čase sa v škole zoznámila so spolužiačkou Kessi. Táto kamarátka ju priviedla do Domu stredu, kde si našla partiu a zoznámila sa s hašišom. V partii sa cítila dobre, ale po čase ju to prestalo baviť a začala chodiť na diskotéku Sound, ktorá bola jednou z najmodernejších európskych diskoték.
Našla si tam svojho priateľa Detlefa, s ktorým si ako štrnásťročná začala pichať heroin. Detlef si na heroin zarábal prostitúciou na stanici Zoo a s Christianou sa o drogu delil. Po čase im to však nestačilo a s prostitúciou musela začať aj Christiana.
Počas svojej drogovej závislosti sa zoznámila so Stellou a Babsi, s ktorými si vymieňali klientov. Babsi sa vo svojich štrnástich rokoch stala najmladšou obeťou heroinu v Západnom Berlíne. Christiana a Detlef zostali stále spolu, čo bolo u narkomanov neobvyklé. Ostatní sa často hádali kvôli drogám a ich vzťahy sa rozpadali.
Spolu s Detlefom sa pokúšali aj odvykať, pričom im pomáhala aj Christianina matka, ale najdlhšie vydržali bez heroinu iba štrnásť dní. Po ďalšej neúspešnej liečbe v centre Narconon, odkiaľ utiekla, ju matka poslala k príbuzným do západného Berlína. Christiana sa snažila začať nový život, no svojej minulosti nikdy úplne neunikla.
Po tom, ako pomohla napísať knihu My deti zo stanice Zoo, získala veľký finančný obnos a opäť sa vrátila k heroínu.
Toto dielo na mňa pôsobí veľmi silno a realisticky, pretože bez prikrášľovania ukazuje, aké nebezpečné a zničujúce sú drogy, najmä pre mladých ľudí.