Príbeh malého Čima Čimčara, ktorý si zoberie za ženu krásku Čin-Čin, ktorú ale jej rodičia nechcú vydať, lebo si myslia, že Čimo je nedbalec a nevie nič. No Čin-Čin je rozhodnutá a je svadba. Po veľkej svadbe nemajú kde bývať a keď chcú ísť k rodičom Čin-Čin, nik im neotvára a u Čimčara tiež nie, pretože chcú, aby si pomohli sami. Navyše Čin-Čin je zvyknutá, že jej mama do noci spievala a bez nej sa v noci bojí. Tak Čimčara zavolal čmeliaka gajdoša, no ten keď zistil, že oni počas jeho hudby zaspali, nahneval sa a Čimčara ho v spánku zjedol. Čin-čin ale narieka, že ona chce aj druhú noc, aby jej čmeliak hral, ale čimčara sa hanbí priznať, tak zoženie mušku Žošku, aby im svietila počas noci, no omylom na ňu padol a znovu sa zahanbil. Začali si zháňať nejaké miesto na bývanie, no Čimčara si zaumienil, že budú bývať v domoch lastovičiek, ktoré sú aj tak celé dni preč a na zimu odchádzajú k teplu. No takto im to vydržalo dva dni a keď sa lastovičky vrátili z výletu, vyhodili ich. Čimčara sa teda rozhodol postavať si vlastný dom, no už len deti im chýbali a tak sa vybral za pani vranou, ona vraj takéto deti predáva. Tá za ním nazlostená zabuchla dvere a keď sa vracal domov s pocitom, že ho aspoň nezožrala, stretne pani Kukuku, ktorá sa nestarala o svoje deti a chcela ich predať každému, kto šiel okolo. Ale keď sa Čimčara vrátil domov, Čin-Čin ho vítala aj s malými detičkami. Čimčara sa potešil a zavolal aj mamky a tatkov, aby sa vnúčatám potešili a Čimčara sa zo všetkého ponaučil.
