Bol jeden cisár, ktorý sa veľmi rád pekne obliekal. Všetky peniaze dával iba na parádu. O nič v krajine sa nestaral. Prezliekal sa každú hodinu. Raz prišli do paláca dvaja šibali. Hovorili, že sú tkáči a vedia utkať najkrajšiu látku na svete. Šaty však môžu vidieť len múdri ľudia, hlúpym budú neviditeľné. Cisár im prikázal, aby mu také šaty ušili. Vyplatil im hŕbu peňazí .Cisár poslal svojho ministra, nech skontroluje tkáčov a tú látku.. Ten nevidel nič. Cisárovi však látku vychválil, lebo nechcel, aby ho považovali za hlúpeho. Chválili aj ďalší úradníci. Nakoniec išiel sám cisár, látku nevidel. Aj tak ju chválil, aby si nemysleli, že je hlúpy. Všetci hovorili, že látka je nádherná. Keď boli šaty hotové, šibali akože cisára obliekli a cisár vyšiel na ulicu. Ľudia na ulici ho chválili aké má krásne šaty. Malé dieťa ale vykríklo, že cisár je nahý. Potom aj ľudia kričali, že cisár je nahý. Ten si pomyslel, že ľudia majú pravdu a nechal sa oklamať šibalmi.
