Knihu Končí sa to nami od Colleen Hoover som čítala s tým, že som čakala klasický romantický príbeh, ale dosť rýchlo som zistila, že je to niečo úplne iné. Nie je to len o láske, ale hlavne o tom, čo všetko sa môže skrývať za vzťahom, ktorý navonok vyzerá perfektne a veľa ľudí ho žene závidí. No realita ani zďaleka nie je taká ružová.
Príbeh je o tom ako sa hlavná postava Lily zoznámi s mužom, neurochirurgom, ktorý pôsobí presne tak, ako si veľa ľudí predstavuje ideálneho partnera. Je úspešný, sebavedomý, má dobrú prácu, peniaze a vie byť milý a pozorný. Pre okolie vyzerá ako niekto, kto by žene nikdy neublížil. A práve toto bolo pre mňa na tej knihe asi najviac zaujímavé – ten rozdiel medzi tým, ako človek pôsobí navonok, a tým, aký je v skutočnosti. Nikto by nikdy nepovedal, že jeho pravé ja môže vyzerať práve takto.
Postupne sa ukazuje, že za zatvorenými dverami to nefunguje tak, ako by si človek myslel. Správanie sa začne meniť, ale nie tak, že by to bolo hneď úplne jasné. Práve naopak – prichádza to postupne a je prekryté peknými chvíľami, ospravedlneniami a sľubmi, že sa to už nezopakuje. A podľa mňa presne toto je na tom najhoršie, lebo potom je veľmi ťažké si priznať, že niečo nie je v poriadku.
Kniha dobre ukazuje aj to, ako môže byť žena postupne ovplyvňovaná tým, čo jej ten druhý hovorí. Niekedy začne pochybovať sama o sebe, rozmýšľať, či to nepreháňa alebo či si to len zle nevysvetlila. A pritom problém je niekde úplne inde. Zvonku to pritom môže vyzerať úplne normálne, lebo takíto ľudia si často dávajú pozor na to, ako pôsobia pred ostatnými. Lily na mňa nepôsobila ako nejaká dokonalá postava, skôr ako obyčajný človek, ktorý sa snaží zvládnuť situáciu, do ktorej sa dostala. Nebolo to o tom, že by hneď vedela, čo má robiť. Skôr bolo vidno, ako nad tým premýšľa, ako váha a ako ju ovplyvňujú city aj spomienky. To mi prišlo dosť reálne, lebo v takýchto situáciách sa človek asi nerozhoduje úplne racionálne.
Táto kniha mi potvrdila niečo, čo som už predtým vnímala alebo videla. Že takéto vzťahy naozaj existujú a že sa dejú častejšie, než si veľa ľudí pripúšťa. Zároveň podľa mňa ukazuje, aké dôležité je o tom hovoriť, lebo veľa vecí zostáva skrytých práve preto, že sa o nich mlčí. Celkovo na mňa kniha pôsobila dosť realisticky a miestami aj nepríjemne práve tým, ako blízko má k realite. Nie je to príbeh, pri ktorom si človek oddýchne, skôr ho donúti zamyslieť sa nad tým, čo všetko sa môže diať aj tam, kde by to nikto nečakal. A podľa mňa práve v tom má najväčší význam.
Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa táto téma viac rozoberala v spoločnosti a bola považovaná za niečo, čo nie je len ,,ženský výmysel“ ale reálny problém, ktorý by sa mal viac riešiť, aby viac žien nabralo odvahu ozvať sa a dostať sa von z takýchto vzťahov. Aby sa nebáli a neboli ponižované, zosmiešňované a podceňované. Túto knihu odporúčam každému, kto sa zaujíma o vzťahy, vnímanie psychických čŕt ostatných a o boj, alebo aspoň nesúhlas s týraním žien, či už psychickým alebo fyzickým.
