Rodičia Tichulovci majú dcérku, ale nie hocijakú! Tekla je to najrozmazanejšie dievča, o akom som kedy čítal. Prvé slovo, ktoré sa ako bábätko naučila bolo „viac“. Tekla stále chcela viac a viac hračiek alebo iných prebytočných vecí, aj keď ich sama nepotrebovala. Jej rodičia samozrejme chceli svojej dcérke dopriať čo si zaželá alebo sa báli toho, čo im vyvedie ak jej to nekúpia (raz ich Tekla obliala čokoládovým mliekom).
Tekla mala teda všetko. Dokonca aj také náhodné veci ako grg Alberta Einsteina alebo rám so vzduchom (nebolo v ňom vôbec nič). Mala všetko možné, ale túžila ešte po jednej veci…
Chcela, ale VEĽMI chcela ešte NIEŠO!
Rodičia sa veľmi trápili, pretože nevedeli, čo je to Niešo. Keďže obaja boli knihovníci, ako prvé miesto, kde pátrali po Niešom bola knižnica. Prehľadali všetky knihy a slovníky, ale nikde sa nespomínalo slovo „Niešo“. Ani v jedinom slovníku. Neostávalo im teda nič iné len prehľadať strašidelné podzemné depozitáre knižnice. Našli knihu, v ktorej sa (asi ako v jedinej) spomínalo Niešo.
Niešo je hnedá chlpatá guľa. Má len jedno oko a dva otvory. Jeden slúži na jedenie a jeden na vylučovanie. Ale ani samo Niešo nevie ktorý je ktorý, lebo vyzerajú úplne rovnako. Viac orgánov nemá. Ani ruky a nohy, čiže sa pohybuje len kotúľaním. Niešo neodolá vanilkovým sušienkam. Vie meniť veľkosť ako sa mu zachce. Ale najdôležitejší fakt je, že je to najhorší domáci maznáčik a beda tomu, kto ho bude chovať doma.
Rodičia si však vybrali menšie zlo. Pán Tichula sa vybral do tej natmavšej, najhlbšej a najdžungľovitejšej džungle a po mesiaci doniesol domov Niešo radšej ako by mal čeliť hnevu svojej dcéry. To však nebol dobrý nápad…
