Táto kniha je vizuálny zážitok. Opisy močiara v Severnej Karolíne sú také živé, že som takmer cítila vôňu vlhkého dreva a počula krik vtákov. Hlavná hrdinka Kya, „dievča z močiara“, vyrastá úplne sama, opustená rodinou aj spoločnosťou. Jej spojenie s prírodou je fascinujúce a zároveň smutné. Kniha je zvláštnou kombináciou príbehu o prežití, romantiky a detektívky, pretože sa tam rieši aj záhadná smrť miestneho miláčika žien.
Čo ma však zasiahlo najviac, bola Kyina osamelosť a to, ako ju predsudky okolia dokázali úplne vyčleniť zo sveta. Je to o sile predsudkov, ktoré máme voči ľuďom, čo sú iní. Záverečný zvrat mi vyrazil dych – vôbec som to nečakala a prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čo všetko je človek ochotný urobiť, aby prežil v nepriateľskom svete. Je to krásna, melancholická kniha, ktorá vo mne zanechala silný pocit ešte týždne po dočítaní.
