Pred rokom som čítala knihu s názvom Demian. Táto kniha pre mňa predstavuje dôležitú časť môjho ja, pretože mi pomohla pri formovaní zmýšľania samej seba počas mojej doposiaľ najťažšej etapy života – dospievania.
Kniha vykresľuje príbeh detstva a mladosti spočiatku naivného chlapca menom Emil Sinclair. Emil je dokonalým stelesnením človeka strateného vo vlastnom ponímaní sveta dobra a zla, v ktorom nemá ani ciel, ani cestu. Počas detstva je kontrast týchto svetov najjasnejší. Jeho domov pre neho predstavuje harmóniu, dokonca takmer nebo, nepoškvrnené a svetlé. Svet, ktorý jestvuje „za domovom“ je naopak peklo, plné nástrah a démonov snažiacich sa poškvrniť jeho obraz neba. Sinclair si predstavuje sám seba ako hlavnú postavu rozprávky, do ktorej pridá aj úhlavného nepriateľa. Týmto nepriateľom je jeho spolužiak a bitkár menom Franz Kromer. Franz Kromer veľmi často šikanuje mladého Sinclaira, avšak práve táto okolnosť, aj keď sa môže zdať zlá, vedie k veľmi dôležitej udalosti, ktorou je stretnutie s Maxom Demianom. Táto postava prinesie kompletný prevrat Sinclairovho zmýšľania a stane sa hlavnou oporou a priateľom pre Sinclaira počas jeho osobného vzrastu. Je to on, kto Sinclairovi ukáže úplne nový svet, kde dobro a zlo neexistuje, pretože dobro a zlo pre každého predstavuje rozdielne vízie. Hovorí, že veci, ktoré sú zlé si vyhlásili samí ľudia ako negatívne a nesprávne – tak vznikli zákony. V podstate života, samej o sebe sa zlé javy a vlastnosti nejavia rovnako. Demian sa taktiež zastáva názoru, že náboženstvo funguje na podobnom princípe, avšak nikomu to nemá za zlé, pretože ľudia musia v niečo veriť, aby sa cítili komfortne. Predstaví Sinclairovi boha Abraxasa, ktorý má črty dobra aj zla a dokáže človeku pomôcť otvoriť vlastnú myseľ a nájsť v nej to najpodstatnejšie – seba.
V priebehu deja je jasne vidieť reflexiu Demiana v Sinclairových myšlienkach a slovách. Už to nie je iba domov o ktorom Sinclair premýšľa, práve naopak, začína vnímať svet z výšky, v ktorej nachádza určitý komfort v oboch jeho svetoch, teraz splývajúcich navzájom. Po určitom čase sa Sinclair vydáva na univerzitu, na podnet rodičov, preto sa s Demianom musí rozlúčiť. Prechádza fakultou filozofie, z ktorej je veľmi rozhorčený, pretože podľa jeho názoru veci, ktoré sa na nej učia sú stereotypné, encyklopedické texty nedávajúce priestor pre seba rozvoj. Stretáva sa so starším spolužiakom Alfonsom Beckom, ktorý je stelesnením chlapca primeraného svojmu veku a užívajúceho si život na plné dúšky. Alfons Sinclaira zaškolí v požívaní alkoholu a predstaví mu svet mladých ľudí. Avšak, aj keď tento svet nie je nič pre Sinclaira, s absenciou Demiana sa Alfons stáva jeho novým mentorom počas štúdia na univerzite.
Neskôr sa Sinclair dostáva k maľovaniu po stretnutí v parku so ženou menom Beatrice. Táto žena pre neho predstavuje symbol lásky. Má črty muža aj ženy, teda dvoch kontrastných svetov, ktoré sa zjednotili do jedného. Keď príde domov, pokúsi sa túto ženu nakresliť. Chýba mu Demian, ktorého teraz už veľmi dlho nevidel a tento fakt ovplyvňuje aj jeho momentálne rozpoloženie. Sinclair nakreslí postavu, ktorá sa mu najprv podobá na ženu v parku, potom na Demiana, na vtáka, až napokon v obraze vidí samého seba.
V noci sa mu snívajú nočné mory a zdá sa mu, že obraz najprv spáli a následne zje. Sinclair sa budí obliaty potom a zdá sa mu, že do izby priletel obrovský vták, ktorý za sebou zanechal perie. Ráno obraz zmizne. Sinclair sa pokúša spomenúť si, kde obraz dal, ale nevie si vybaviť nič z predošlej noci.
Práve táto časť príbehu predstavuje takmer kompletný prevrat Sinclairovej mysle a prijatie samého seba. Sinclair is začína uvedomovať kto je a začína prijímať fakt, že je zložený z oboch svetov, podobne ako Beatrice a podobne ako väčšina ľudí snažiacich sa byť vo vlastnom ponímaní iba dobrí.
V predposlednej pasáži príbehu sa Sinclair opäť stretáva s Demianom, ktorý ho predstaví jeho matke, Frau Eve. Pre Sinclaira sa Demianova matka takmer okamžite stane ideálnou charakteristikou človeka, akým by chcel byť.
Začína obdobie prvej svetovej vojny a Sinclair je povolaný do armády. Dej sa presúva do času, kedy Sinclaira nesú s vážnym poranením do nemocnice. Na zemi, minúty pred zamdletím premýšľa nad životom a praje si, aby ho navštívil Demian, ktorý sa nakoniec naozaj ukáže a hovorí mu, že bude musieť odcestovať na dlhú dobu preč a ak ho niekedy Sinclair bude potrebovať nepríde na koni ani na vlaku, vtedy má načúvať svojmu vnútru a zbadá, že je s ním. Nakoniec Sinclaira pobozká so slovami: „Toto je od Evy.“
Ráno sa Sinclair prebúdza s bolesťami, ide na prevez rán a uvedomuje si, že aj keď Demian pravdepodobne nadobro odišiel zo Sinclairovho života, stačí mu iba zostúpiť do seba a pozrieť sa cez tmavé zrkadlo, kde uvidí svoj odraz, ktorý sa teraz Demianovi celkom podobá.
Tak sa končí kniha, ktorá mne osobne otvorila vnímanie sveta novými očami. Kniha Demian rozhodne nie je pre každého a nie každý sa bude zastávať jej názorov. Ale aj keď sa na prvý pohľad zdá, že je veľmi kontroverzná, myslím, si, že dokáže pomôcť človeku v pochopení samého seba a nájdení vlastnej cesty v živote.