Denník Anny Frankovej ma očaril, chytil za srdce a zanechal vo mne hlboký dojem. Venovala som sa mu dlho, pozorne a poctivo, aby mi neušiel ani jediný detail. Určite to nepreženiem, ak poviem, že je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. A to napriek tomu (alebo možno práve preto) že ju písalo mladé dievča vo veku trinásť až pätnásť rokov. Denník slúžil Anne na to, aby sa dokázala vysporiadať aj s vlastným dospievaním, s pocitom osamelosti a nepochopenia zo strany dospelých, ktoré pubertálny vek so sebou prináša. A tak sme svedkami dospievania v “priamom prenose.” Anna denníku odhaľuje svoju dušu, vyznáva sa zo svojho problematického vzťahu k matke, prežíva prvú lásku aj sklamania zo svojho okolia, zo samej seba aj z doby, v ktorej žije. Ak očakávate pochmúrny príbeh plný sĺz a utrpenia, budete prekvapení. Je obdivuhodné ako sa mladé dievča z dobre situovanej a finančne zabezpečenej rodiny dokázalo vysporiadať s neočakávanou náročnou životnou situáciou. Annine listy sú plné optimizmu, mladého elánu, plánov do budúcnosti aj vtipných poznámok na adresu spolubývajúcich. Samozrejme, nie vždy a v každej situácii. V knihe narazíte aj na veľmi vážne pasáže a obdivuhodne zrelé úvahy o dobe, medziľudských vzťahoch a vnútornom boji mladého človeka dva roky zatvoreného v dome, z ktorého vedie jediná cesta von a to priamo do nacistických vyhladzovacích táborov. Počas dvoch rokov v úkryte sa z malého dievčaťa vyformovala silná a zrelá osobnosť, plná cieľavedomých plánov do budúcnosti. Osud to, žiaľ, zariadil inak a Anna odišla z tohto sveta vo veku nedožitých 16 rokov. Som presvedčená, že keby to bola prežila, svet by o nej ešte veľa počul. Anna svoje odvážne plány nemohla zrealizovať, no aj tento jej denník je vzácnym historickým pokladom, ktorý by mal slúžiť ako memento pre našu generáciu a aj tie ďalšie, ktoré prídu po nás. Počas čítania som si ceruzkou značila pasáže, ktoré som chcela citovať v tejto recenzii. Boli to krásne myšlienky a úvahy, ktoré ma oslovili, či neobyčajne zrelé životné postoje, ktoré boli v ostrom protiklade s autorkiným vekom. Napokon sa tých podčiarknutých pasáži nazbieralo také množstvo, že som si nevedela vybrať. A tak som napokon nepoužila ani jeden citát a namiesto toho mám iba jedno odporúčanie: Prečítajte si Denník Anny Frankovej, určite chytí za srdce aj vás.