Kniha Denník Anny Frankovej na mňa pôsobila veľmi silno a emotívne. Už len tým, že ide o skutočný príbeh, sa číta úplne inak ako bežné knihy. Počas čítania som si stále uvedomovala, že to, čo píše, naozaj prežila, a práve to tomu dodáva ešte väčšiu váhu. Anna Franková mi bola ako osoba veľmi sympatická. Páčilo sa mi, že bola úprimná a písala o svojich pocitoch tak, ako ich naozaj prežívala. Aj keď žila v strašne ťažkých podmienkach, stále si vedela nájsť chvíle, kedy rozmýšľala pozitívne alebo sa snažila veriť v lepšie veci. Zároveň bolo vidno, že dospieva a mení sa jej pohľad na svet. Najviac ma zasiahlo to, v akých podmienkach musela žiť. Ten neustály strach, že ich niekto odhalí, minimum súkromia a obmedzený kontakt s vonkajším svetom. Pri čítaní som si uvedomila, aké veci dnes berieme ako samozrejmosť. Bolo dosť ťažké čítať niektoré časti, hlavne keď som vedela, ako to celé skončí. Zaujímavé bolo aj sledovať jej vzťahy s ostatnými ľuďmi v úkryte. Nebolo to vždy ideálne, často sa hádali alebo si liezli na nervy, čo je vlastne pochopiteľné v takej situácii. Práve tieto momenty robili príbeh ešte realistickejším. Celkovo si myslím, že táto kniha má obrovskú hodnotu, lebo ukazuje históriu z úplne osobného pohľadu. Nie je to len o faktoch, ale o skutočných pocitoch človeka, ktorý si tým prešiel. Aj keď to nebolo ľahké čítanie, určite vo mne zanechala silný dojem a myslím si, že túto knihu, by si mal každý človek prečítať aspoň raz.
