Denník Anny Frankovej
Toto literárne dielo bolo písané ako epika a formou denníka, vďaka čomu nadobúda kniha zvláštny, nezvyčajný, no v dobrom zmysle „divný“ štýl.
Hlavná postava, Anna Franková, písala svoj denník z dôvodu situácie jej rodiny počas druhej svetovej vojny, keď rodinná banka v Nemecku začala krachovať, a tak sa celá židovská rodina presťahovala do Amsterdamu a založila novú firmu.
Anna sa rozhodla pre dokumentáciu jej dobrodružstva a života v takomto obmedzení, aby naštartovala svoju cestu spisovateľky, ktorou sa chcela stať. Tento denník písala aj ako list pre svoju imaginárnu kamarátku.
Rodina Frankovcov bola donútená sa odsťahovať a skrývať z dôvodu ich pôvodu. Boli to Židia. Ako vieme, druhá svetová vojna nebola k Židom veľmi priateľská, a preto sa aj rodina Frankovcov pred prenasledovaním odsťahovala do Holandska. No keď sa aj do tejto krajiny dostali Nemci, bola rodina Anny donútená začať sa skrývať a tajiť svoju prítomnosť v spoločnosti.
Anička Franková bola veľmi zvedavá a inteligentná slečna. Mala silne pozitívne myslenie a celý čas verila, že situácia nie je až taká zlá, ako sa zdá. Mala bujnú fantáziu, keďže písala denník imaginárnej kamarátke, a nemala problém byť úprimná a veci povedať tak, ako sú.
Anna počas pobytu v úkryte dospieva, menia sa jej pohľady na ostatných a na svet a mení sa rovnako aj jej telo. V mojom myslení sa Annina osobnosť ako taká príliš nezmenila a minimálne podľa toho, čo sme sa dozvedeli z knihy, sa okrem bežných zmien dejúcich sa, keď človek dospieva, nič zvláštne nestalo.
Annine vzťahy s ostatnými ľuďmi v úkryte sa vskutku líšili. Bola tam s rodinou, k nej mala samozrejme dobrý vzťah, boli to jej príbuzní. Stretla sa tam taktiež s rodinou Van Daanovcov, ktorí boli príjemní a priateľskí, a prišiel do Anninho života chlapec, ktorý na ňu milostne zapôsobil a ku ktorému cítila isté puto. Chlapec menom Peter Van Daan. Vyskytlo sa aj niekoľko iných osôb, ku ktorým podľa mňa Anna už taký dobrý vzťah nemala, lebo sa zdali dosť divní a úchylní.
Vďaka spomínanej dospelosti a dospievaniu sa v knihe veľa a často opakujú témy a problémy s nimi spojené. Autorka nám napríklad priblížila pohľad do sveta slečny, ktorá prvýkrát dostala menštruáciu, aké to pre ňu bolo a čo zažívala. Taktiež sa v denníku často opakovala téma o vzťahoch, či už priateľských alebo milostných, a o dospievaní všeobecne.
Anna je počas vojny ukrytá v nenápadnej miestnosti vo firme jej otca, ktorý si založil nový podnik v Amsterdame v Holandsku, kam sa odsťahovali v rámci úteku pred vojnou. Vojnu, konflikt a vojnovú situáciu vnímala Anna dosť zle. Myslela si, že to nie je správne, čo sa deje, a ja s ňou súhlasím. Vojny sú zlé.
Na mňa osobne však najsilnejšie zapôsobil moment blížiaci sa ku koncu nielen denníka, ale aj Anninho života, keď Nemci našu rodinu odhalili, previezli do koncentračného tábora a spravili s nimi to, čo sa v koncentračných táboroch zvyklo robiť. Nič dobré. Zanechalo to v mojej duši istú formu nepokoja a smútku. Túžbu po tom, aby sa mne nikdy nič také nestalo.
Osobne by som nedokázal zostať dobrý a pozitívny veľmi dlho, ak by som bol na Anninom mieste. To, čo zažívala, si mnohí z nás nedokážeme predstaviť a ja silou-mocou dúfam, že to nezažijeme a ani si to nebudeme musieť predstavovať. Miera, do ktorej sa v takomto čase a pozícii dá zostať „dobrý“, je podľa mňa veľmi nízka a mnohí z nás, vrátane mňa, by sme to nezvládali, kvôli čomu osobu hlavnej postavy Anny Frankovej do istej miery obdivujem.
Či má zmysel písať o svojich myšlienkach a pocitoch v situácii, keď nevieme, či ich niekto niekedy bude čítať alebo nie, je veľmi filozofická otázka a líši sa od osoby k osobe. Ja napríklad by som to nepovažoval za najhorší nápad, pretože ak máme nejaký pocit, niečo, čo nás ťaží, ale nechceme to nikomu povedať, môžeme to napísať na papier a nechať si to pre seba a mať pocit, že sme to niekomu povedali. Ak aj chceme, aby to niekto čítal, ale nevieme, ako to dopadne, môžeme mať vieru v to, že bude všetko tak, ako by sme si želali. Písať o našich myšlienkach nám môže dodať pocit, že už nie sú len naše a že sme ich niekomu povedali, aj keď sme ich nikomu nezdielili.
Toto dielo má podľa mňa význam aj pre dnešných čitateľov a celkovo novodobú spoločnosť. Môže nám poskytnúť pohľad do nie tak vzdialenej minulosti a dodať nám víziu, ako to vtedy fungovalo, aký bol svet krutý a ako sa vtedajšia spoločnosť správala a stavala k ľuďom, ktorí sú iní ako oni. Vďaka tejto knihe môžeme aj my nadobudnúť pohľad na všeobecnú situáciu počas druhej svetovej vojny a aký bol život nejednoduchý a ťažký. Preto by som aj svojimi slovami odporučil aspoň nahliadnuť do tejto literatúry a skúsiť toto dielo, lebo nikdy neviete, či sa niečo nové naučíte alebo dozviete a či vás nejaká kniha zaujme, alebo si ju aspoň pozriete.