Denník Anny Frankovej je próza písaná v epickom literárnom druhu. Žáner tejto knihy je denník.
Anna Franková svoj denník dostala k narodeninám v roku 1942. Táto knižka je významná vďaka detailnému opisu jej života v tajnom úkryte. Jej rodina sa totiž musela počas druhej sverovej vojny v Amsterdame ukrývať od nacistov, pretože boli židia.
Anna v denníku hľadala oporu kvôli jej ťažkému životu. Denník premenila na kamarátku Kitty, ktorej do denníku písala listy.
Anna Franková bola malé dievča, ktoré bolo v škole veľmi populárne a malo mnoho kamarátov. Všetko sa to však zvrtlo, keď jej rodičia oznámili že sa sťahujú do úkrytu. V priebehu pár dní musela takmer všetko nechať a ísť sa skryť. Malo to na ňu ťažký dopad. Počas tých dvoch rokov čo strávila v úkryte, sa veľmi zmenila. Na začiatku bol denník skôr miesto, kde si zapisovala udalosti z jej každodenného života, no ku koncu už písala hlbšie úvahy nad jej životom, láskou a aj vtedajšou politickou situáciou. Táto kniha je perfektný príklad toho ako v úkryte dospievala.
V úkryte boli aj iní ľudia, s ktorými mala Anna rôzne vzťahy. Jej otecko bol milý a mala ho veľmi rada. Volala ho prezývkou Pim. S matkou nemala príliš dobrý vzťah. Jej sestra Margot bola na tom zo začiatku rovanko, ale po čase sa s Annou aspoň trocha udobrili. Potom tu boli ich spolubývajúci, rodina van Daanovcov. Pána van Daana rešpektovala vďaka jeho názorom, no stále si myslela, že je arogantný a egoistický. Pani van Daanovú vôbec nemala rada. Bola otravná, pyšná a často spôsobovala hádky. Anna však rešpektovala jej usilovnosť. Peter van Daan bol zo začiatku len nudný chlapec, no neskôr sa doňho zaľúbila. Ku koncu ich ukrývania sa, si uvedomila, že Peter je príliš povrchný a jej pocity k nemu pominuli. Posledný spolubývajúci bol Albert Dussel, s ktorým zdieľala jej izbu. Myslela si že je otravný a vadilo jej, že si privlastnil jej stolík v ich izbe.
V denníku sa niektoré udalosti opakovali celkom často, napríklad hádky medzi ľuďmi v úkryte. Tiež sa im do budovy kde sa ukrývali pár krát vlámali zlodeji. Často opisovala ako sa vonku strieľalo, alebo ako nalietali lietadlá a bombardovali mesto. Pár krát mali až tak málo jedla, že museli jesť aj takmer pokazené.
Anna vojnu neznášala a nedokázala pochopiť, ako môžu byť ľudia takí hrozní.
Momenty z denníka, ktoré na mňa najviac zapôsobili, boli hlavne keď opisovala ako v úkryte nažívali. Nedokážem si predstaviť žiť v takých podmienkach. Určite malo ukrývanie na nich veľký dopad. Dva roky v stiesnenom priestore nemôžu byť dobré pre mentálne ani fyzické zdravie.
Anna denník využívala hlavne ako osobu, ktorej sa mohla vyrozprávať so svojimi najhlbšími pocitmi. A aj preto má toto dielo taký význam aj pre dnešných čitateľov.