Kniha Denník Anny Frankovej patrí medzi najznámejšie diela z obdobia druhej svetovej vojny. Napísala ju mladá židovská dievčina Anna Franková, ktorá si počas skrývania pred nacistami zapisovala svoje myšlienky, pocity a zážitky. Ide o denník, teda epický literárny druh, ktorý má formu osobných zápiskov.
Anna začala písať svoj denník počas druhej svetovej vojny, keď sa jej rodina musela skrývať pred nacistami v tajnom úkryte v Amsterdame. Písala ho v ťažkých podmienkach bola zavretá v malom priestore spolu s ďalšími ľuďmi, nemohla chodiť von a neustále žila v strachu, že ich niekto odhalí. Denník pre ňu znamenal veľa bol jej „priateľom“, ktorému sa mohla zdôveriť, keď nemala komu inému povedať svoje pocity.
Rodina Frankovcov sa skrývala preto, lebo boli Židia a počas vojny ich nacisti prenasledovali a deportovali do koncentračných táborov. Skrývanie bolo jediný spôsob, ako prežiť. Život v úkryte však nebol jednoduchý museli byť ticho, opatrní a často sa hádali kvôli stresu a stiesneným podmienkam.
Anna bola veľmi inteligentná, citlivá a premýšľavá. Na začiatku pôsobí trochu detinsky a impulzívne, ale postupne dospieva. Počas pobytu v úkryte sa mení začína viac premýšľať o živote, o ľuďoch aj o sebe samej. Uvedomuje si vážnosť situácie a snaží sa byť lepším človekom.
Medzi hlavné témy denníka patrí vojna, strach, dospievanie, vzťahy medzi ľuďmi a nádej. Anna často opisuje svoje vzťahy s rodinou a ostatnými ľuďmi v úkryte. Niekedy sú tieto vzťahy napäté, hlavne s jej mamou, ale zároveň sa snaží pochopiť druhých.
Aj keď je Anna ukrytá, vojnu veľmi silno vníma. Počuje zvuky bombardovania, vie o deportáciách a bojí sa o svoj život aj o budúcnosť. Vojna ovplyvňuje každú časť jej života nemôže žiť normálne ako ostatné deti.
Najsilnejšie momenty z denníka sú tie, kde opisuje svoj strach, ale aj nádej. Napríklad keď píše o tom, že napriek všetkému verí v dobro ľudí. To je podľa mňa veľmi silné, lebo aj v takej ťažkej situácii dokázala myslieť pozitívne.
Anna dokazuje, že aj v extrémnych podmienkach sa človek môže snažiť zostať morálne dobrý. Nebolo to ľahké ľudia boli pod stresom, hádali sa a mali strach. Napriek tomu sa snažili spolu vychádzať a pomáhať si.
Podľa mňa má zmysel písať si myšlienky a pocity, aj keď si nie sme istí, či ich niekto niekedy bude čítať. Pomáha to človeku lepšie sa vyznať vo vlastných emóciách a môže to byť aj odkaz pre budúce generácie presne tak ako Annin denník.
Toto dielo má veľký význam aj dnes, pretože nám pripomína hrôzy vojny a to, aké dôležité je rešpektovať ľudí bez ohľadu na ich pôvod alebo náboženstvo. Ukazuje nám, že sloboda nie je samozrejmosť a že by sme si mali vážiť mier.
