Denník napísala sama Anna Franková a neskôr denník vydal jej otec Otto Frank. Literárny druh Denníka je Epika, žáner denník a literárna forma je próza. Tento denník je významný tým, že Anna ho písala počas úkrytu pred nacistami počas druhej svetovej vojny, aby sa ona a ostatní skrývajúci nestali obeťami holokaustu. Jej zápisky nám dávajú pekný pohľad do histórie holokaustu a ako sa v tej dobe žilo v očiach typického človeka.
Po takmer celý priebeh písania sa Annina rodina so zopár ďalšími ľuďmi skrývali v povale firemnej budovy jej otca, aby ich nezatkli a neposlali do koncentračných táborov. Skrývali sa tam 2 roky, až do kým ich nezatkli.
Anna Franková má veľmi komplexnú, ba aj protirečenú povahu. S ostatnými ľuďmi je veľmi zhovorčivá, humorná a občas aj dramatická. Pričom je interne veľmi všímavá a rozmýšľa nad vecami do hĺbky. Preto sa napriek jej sociálnej povahy cíti veľmi osamelá, lebo s nikým sa ešte nezdôverila s jej vnútornou povahou. Aj kvôli tomu si založila tento denník. Počas písania rozvíja svoju vnútornú osobnosť a po čase sa jej myšlienky stávajú viac komplexné.
V denníku Anna opisuje veľmi veľa vecí. Píše nie len o svojich myšlienkach a pocitoch, ale aj o tom, ako sa v ukryte žilo. Opisuje, ako vyzeral priemerný deň v ukryte a takmer všetko, čo sa dialo medzi ľuďmi, ktorí sa tam skrývali a jej názor na to. Na vojnu má rôzne názory a drží sa viacerých názorov naraz a viac-menej oddeľuje človeka od činu. Na jednu stranu sa bojí, že ju zatknú a je si plno vedomá všetkých tých hrôz, čo sa dejú vo svete a je si plno vedomá, že je risk, že sa jej to môže stať tiež. No napriek tomu dúfa a verí, že ľudia sú stále dobrí vo vnútri.
V ukryte sa dokopy nachádzalo 8 ľudí. Na začiatku sa ukrývala celá rodina Franková s rodinou Van Pelsovcov (v denníku Van Daansov) so synom Petrom. Zubár Fritz Pffefel (v denníku Albert Düssel) sa k ním pridal o 4 mesiace neskôr. Anna mala so všetkými ľuďmi rôzne vzťahy. Po väčšinu denníku mala Anna so svojím otcom dobrý vzťah, pričom s mamou sa často hádala a cítila sa veľmi nepochopená. Annina mama často porovnávala Annu so svojou sestrou Margot, ktorá bola poslušná a kľudná. Vďaka tomu Anna svojej sestre mierne závidela. Anne sa páni Van Daansova vôbec nepáčila a považovala ju za sebeckú. Na počiatku Anna s Petrom moc nerozprávali, no po určitom čase sa začali rozprávať do hĺbky a Anna začala byť doň ho. No sama pochybovala, či to nie je iba osamelosť. S Albertom Düsselom si Anna musela deliť izbu a vôbec sa jej to nepáčilo. Najmä preto, lebo nemala dostatok súkromia.
Aj keď veľa momentov v denníku sú drsné a môžem o nich písať veľmi veľa. No za mňa najhorší moment v denníku bol Annin posledný zápis. Nebolo to vôbec kvôli tomu, čo sa tam píše. Bolo to kvôli tomu, že koniec denníka symbolizuje neskoršie zatknutie jej rodiny a ostatných skrývajúcich, potom u väčšinu ľudí aj smrť. A tak nikdy neprežili vojnu a vďaka tomu od dňa, kedy sa začali skrývať, neboli na slobode. Napriek tomu, že jej posledný zápis nebol nejak drsný. Stále vyvolával vo mne znepokojujúce pocit.
Čo sa týka morálnej sily v extrémnych podmienkach Anny Frankovej. Ja si myslím, že to veľmi závisí od rôznych aspektoch. Ak vravíme čisto len o skrývaní sa, podľa mňa to závisí hlavne nad povahou človeka. Niektorí ľudia sú prirodzene štedrí alebo sú minimálne schopní sa držať pevnej vôle. Takí ľudia v tejto situácii sú viac ohľaduplní a disciplinovaní. Pričom ľudia, ktorí sú sebeckejší alebo majú slabšiu vôľu, by sa v tejto situácii sústredili viac na seba a na prežitie.
Taktiež si myslím, že má zmysel písať o svojich myšlienkach, bez ohľadu na to, či to niekto uvidí alebo nie. Najmä preto, lebo každý potrebuje dostať veci zo svojej hlavy a keď už ich nevie povedať nahlas, nech si ich aspoň napíše pre seba. Keď sa človek zaoberá nejakými myšlienkami dostatočne dlho, často krát sa bude po čase kvôli tomu vo všeobecnosti cítiť horšie. Denníky dávajú perfektný priestor na vyjadrovanie sa bez toho, aby ťa niekto reálne súdil (keď rátame s tým, že nie sú zverejnené). Čo môže byť dosť uspokojujúce.
