Denník Anny Frankovej patrí medzi najslávnejšie diela svetovej literatúry. Autorka ho písala počas 2. svetovej vojny v Holandsku. Anna Franková spolu s celou rodinou musela byť skrytá, kvôli tomu, že boli Židia.
Anna Franková bola v čase písania príbehu 14-15 ročné holandské dievča. Keďže celá jej rodina bola židovského pôvodu, boli nútení sa skrývať v zadnej časti domu v ktorej bol sklad firmy Opekta, ktorú vlastnil Annin otec. Anna má na všetko čo vlastný názor a často ho aj povie, čo sa veľmi nepáči dospelým osobám, preto sa môže zdať, že je drzá.
Spočiatku sa často dostane do hádky s mamou, otcom a pani van Daanovou. Všetci jej vyčítajú, že nie je taká milá, poslušná a pracovitá ako jej sestra Margot. V hádke im potom obvykle povie to, čo by normálne nepovedala. Potom sa jej pohľad na veci mení. Začína dospievať a pozerá sa na hádky z pohľadu nestrannej osoby. Prestáva si všímať provokatívne poznámky dospelých a je kľudnejšia a vyrovnanejšia ako predtým.
Okrem rodiny Frankovej žije v žijú aj pán a pani van Daanovci s ich synom Petrom a Dussel. Z celého domu Anna najlepšie vychádza asi s Petrom van Daanom, keďže je doňho zamilovaná. Často sa rozprávajú na povale alebo v Petrovej izbe. Anna dobre vychádza aj so svojou sestrou Margot. Čas spolu strávený v úkryte ich zblížil, aj keď na ňu Anna niekedy žiarli, najmä keď ju s ňou porovnávajú. Celkom dobre vychádza aj s otcom. Je k nej milý a spravodlivý, aj keď sa niekedy zdá, že chce aby Anna bola rovnako poslušná a vzorná ako Margot. Nie až tak dobre vychádza s matkou. Na takmer všetky veci majú odlišný názor a často sa preto dostanú do hádky. Pani van Daanová sa v denníku spomína ako veľmi namyslená osoba. Večne sa sťažuje a má provokatívne reči. Jej manžel pán van Daan je veľký fajčiar a alkoholik. Často hovorí svoj názor na vojnu. Dussel je v denníku spomínaný veľmi kriticky, hlavne keď ide o jeho bývanie s Annou v jednej miestnosti. Anna ho považuje za príliš formálneho a zbabelého. Pred vojnou bol zubár.
Hlavnou, často sa opakujúcou témou v denníku je vojna. Každý deň sa všetci z domu zídu pred rádiom a počúvajú anglické správy. Veľa sa diskutuje o bojoch na východnom fronte, bombardovaní Amsterdamu, konci vojny, ale aj o pasivite Angličanov.
Druhou podstatnou témou v denníku je jedlo. Keďže všetci z domu sú Židia, nemôžu sa ukázať na ulici a zobrať potraviny, preto to za nich dobrovoľne robia Miep, Bep a pán Kleimann. Dostávajú chlieb, zemiaky, mäso, zeleninu, strukoviny, ovocie, ale aj oblečenie.
Dôležitosť tohto diela spočíva v tom, že je to jedno z najvýznamnejších svedectiev holokaustu. Taktiež poukazuje na podmienky v ktorých museli Židia mimo koncentračných táborov nelegálne žiť.
