Denník Anny Frankovej je epika, ako už je v názve spomenuté je to denník, lebo je to napísané v sekciách po dňoch. Jej forma je próza, je písaná vo veršoch, odsekoch a kapitolách. Kniha bola napísaná a odohráva sa v štyridsiatych rokoch dvadsiateho. storočia v Holandsku. Vtedy boli pod kontrolou nacistického Nemecka, čo zohráva dôležitú rolu. Totižto, Frankovci boli všetci židia, a tak boli v úkryte skoro celý čas, kde Anna písala denník. Samotná Anna bola pred vojnou obyčajné dievča, síce jemne ukecané a trochu drzé, čo sa dá čakať od tínedžerky. Denník však odhaľuje jej vnútornú stranu. V úkryte sa musí vysporiadať s pubertou, háda sa s jej matkou. Tam sa taktiež jej osobnosť mení. Nemá na okolí priateľov, dokola vidí iba tých istých ľudí, tak s najprv humorné ho dievčatá sa stane tak trochu filozofkou. Čo iné by sme aj my robili v takej izolácií, ako myslieť?
Aj keď vojna pretrváva, Anna je stále optimistická. Známo si myslela, že aj keď prebiehala vojna, ľudia sú stále dobrí v srdci a keď prišli spojenci na pláž Normandy, povedala, že “Kamaráti sú na ceste”. Bohužiaľ, spojencov nikdy nevidela, prišli do Holandska potom, čo celú rodinu premiestnili do koncentračného tábora. Podľa mňa jej optimizmus, hlavne v tej situácii akú zažíva je neuveriteľný. Avšak je pravda, že nevidela celú škálu vojny, i keď počula nejaké kalamity cez rádio, napríklad hromadné deportácie a vraždenie židov. Hlavná téma tejto knihy je dospievanie Anny. Táto historicky dôležitá kniha je prekvapivo osobná. Rozoberá sa v nej veľa osobných vecí, ako hádky v úkryte, jej láska s Petrom van Pels a jej ozajstná povaha. Čitatelia majú pomerne veľa podobného s ňou, možno aj píšu vlastný denník. Kniha je taktiež osobná tým, ako ju Anna píše. Každý deň je napísaný ako list pre fiktívnu postavu menom Kitty, ktorá je oslovená druhou osobou. Dôležitou témou je tiež samota. Tým, že Anna je trávila veľmi dlhý čas (konkrétne vyše dva roky) zatvorená vo vnútri, prirodzene písala veľa o izolácii. Chce ísť von, byť s kamarátmi, byť slobodná. To, čo vidí z vonkajšieho sveta ju motivuje aby prežila. Síce bývala so siedmimi ďalšími ľuďmi, jediný človek, ku ktorému mala hlboký vzťah je jej otec. Ostatní sa jej vôbec nepozdávali. I keď postupne mala romantický vzťah s najmladším Van Daanom, Petrom, ku koncu knihy sa jej menej páči, nie je jej typ.
