Denník Anny Frankovej je veľmi známe dielo, ktoré má formu autobiografického denníka. Je to literárny žáner epika. Denník znamená to, že Anna si zapisovala svoje myšlienky, pocity a to, čo každý deň zažívala. Vďaka tomu je ľahké si predstaviť, čo prežívala.
Anna písala svoj denník v rokoch 1942 až 1944 v zadnej časti budovy firmy jej otca v Amsterdame. Pôvodne, síce bývali v Nemecku, ale necítili sa tam bezpečne. Rodina Frankovcov, spolu s rodinou van Daanovcov ktorý do úkrytu prišli neskôr, sa museli skrývať kvôli ich Židovskému pôvodu. Počas nacistickej okupácie Holandska im hrozila deportácia do koncentračných táborov, čo sa stalo realitou po tom, čo bol ich úkryt prezradený.
Písanie denníka bolo pre Annu veľmi dôležité. Pomáhalo jej zvládnuť strach a samotu. Svoj denník brala ako kamarátku, ktorej sa môže so všetkým zdôveriť. Zároveň v ňom opisuje aj svoje sny, názory a to, ako postupne dospieva.
Anna bola múdra, citlivá a mala veľa názorov na svet. Aj keď žila v ťažkých podmienkach, snažila sa zostať pozitívna a veriť v lepšiu budúcnosť. Jej príbeh je smutný, ale zároveň veľmi silný, pretože ukazuje, aké ťažké bolo žiť počas vojny a akú silu môže mať nádej. S mamou, mala konflikty, s otcom si rozumela.
