Denník Anny Frankovej som si vybrala, pretože ma od cca 11-12 rokov ma zaujímajú skutočné ľudské príbehy a osudy ľudí, ktorí si prešli niečím veľmi ťažkým. Už ako malá som rada počúvala rozprávania o živote ľudí a vždy som mala potrebu ich aspoň trochu ich pochopiť, aj keď som nad tým reálne začala rozmýšľať a chápať to až neskôr. Tento denník ma zaujal hlavne tým, že ho písalo obyčajné dievča v mojom veku, ktoré však žilo v neobyčajne krutej dobe. Keď som ho čítala, mala som pocit, akoby som čítala myšlienky niekoho, kto sa bojí, ale aj napriek tomu sa snaží veriť v dobro v ľuďoch. Najviac ma zasiahlo, ako dokázala písať o nádeji, hoci bola zatvorená a nemala slobodu. Tento denník som si vybrala preto, lebo ma naučil viac si vážiť život, zdravie a obyčajné dni. Zároveň ma motivoval k tomu si vybrať práve školu na ktorú chodím, lebo chcem v budúcnosti pracovať s ľuďmi a pomáhať im aj v tých najťažších chvíľach, tak ako by som si priala, aby niekto pomohol aj jej.
