Denník Anny Frankovej je veľmi známa, populárna a dôležitá kniha, ktorá nám dala veľa dôkazov o holokauste. Je to kniha, ktorú napísala malá dievčinka Anna Franková, no po jej smrti ju v roku 1947 vydal jej otec Otto Frank, aby splnil jej sen byť spisovateľkou.
Kniha je napísaná vo forme autobiografického denníka a je to epika a próza. Tento denníček dostala Anna, židovské dievčatko s veselou personalitou, na jej trináste narodeniny. Denníček je červeno-biely a má zámok. Pomenuje si ho Kitty – z denníka sa stáva jej fiktívna najlepšia kamarátka.
Anna a jej rodina, sa odsťahujú z Nemecka do Amsetrdamu, aby sa ochránili pred zaslaním do koncentračných táborov, no po čase to už ani tam nie je bezpečné, a tak musia ísť do úkrytu, ktorý sa nachádzal za knižnicou vo firme, kde pracoval Annin otec, Otto Frank. Cez deň museli byť veľmi potichu, nesmeli sa rozprávať, splachovať záchod, či nosiť topánky, aby ich náhodou niekto z pracovníkov nezapočul. Anna je veľmi osamelá, aj napriek tomu, že v malom úkryte žijú až ôsmy. Anna, jej otec Otto a mama Edith, ako aj jej staršia sestra Margot. Okrem rodiny Frankovcov tu žije aj rodina Van Pels, ktorý majú jedného syna, Petra. Neskôr sa ku nim pridáva aj zubár Fritz Pfeffer, s ktorým sa Anna delí o izbu. Dlhé chvíle si skracuje písaním do denníčka. Opisuje svoje vzťahy s jej rodinou, to, že si nerozumie s mamou a často má spory s Fritz Pfefferom, ktorého v knihe nazýva Albert Dussel. Že otec je jej najväčšou oporou, a aj to, že sa jej zapáčil mladý Peter. Najprv si o ňom myslela, že je nudný a plachý, no po čase si uvedomila, že pre seba majú isté pochopenie, keďže prežívajú to isté.
Z Anniných zápiskou vieme vyčítať to, ako ju čas, ktorý strávila v úkrite zmenil a veľa naučil. Z obľúbeného, vždy veselého a hravého dievčaťa, sa stala dievčina, ktorá veľa premýšľala a premýšľala veľmi hĺbavo. Hovorí o jej pocitoch z vojny a ako sa neustále bojí zrady alebo odhalenia. Ako by chcela aby sa všetko skončilo, ako si predstavuje jej budúcnosť, a ako by chcela aby táto budúcnosť vyzerala. Môj obľúbený, a aj jeden z najznámejších citátov hovorí: ,,Navzdory všetkému, stále verím, že ľudia sú vo svojom srdci dobrí.” Je to môj obľúbený citát, pretože poukazuje na to, ako napriek veľmi ťažkej situácii, v ktorej sa Anna nachádza, dokáže veriť, a veriť v to dobré.
Anna si priala byť spisovateľkou, a tak postupne začala prepisovať jej zápisky, aby vyzerali viac ako kniha. Po tom, čo boli všetci v úkryte odhalení a zaslaní do koncentračných táborov, Anna aj jej sestra zomierajú na týfus v roku 1944. Jediný z rodiny, kto prežil, je jej otec, ktorý sa neskôr dostane ku jej denníku. Najprv sa bojí si ho prečítať a narušiť tým súkromie jeho dcéry, no nakoniec ho prečíta a aby splnil sen jeho dcéry stať sa spisovateľkou , denník vydáva.
Toto dielo je v tejto dobe veľmi dôležitým dôkazom o holokauste a je veľmi emotívnym a známym dielom. Klasika, ktorú by si mal prečítať každý.
