Literárny druh tejto knihy je epika. Žáner knihy je denník a literárna forma próza. Anna Franková písala svoj denník v Amsterdame v rokoch 1942-1944, počas nemeckej nadvlády v Holandsku. Veľkú časť tejto doby bola Anna so svojou rodinou v skrývaní pred nemcami, kedže jej rodina bola židovská. Anna Franková bolo dievča, ktoré malo často kritické názory na rôznych ľudí, ktorí ju obklopovali, a pred svojím denníkom si ruku pred ústa nekládla. Zároveň však bola veľmi inteligentá, vzdelaná, a hlavne na svoj vek vyspelá. Napriek extrémnym podmienkam a nebezpečiu, ktorému neustále čelila, bola relatívne optimistická a snažila sa aj v krúšnych časoch pozerať hlavne na tie dobré veci. Práve počas doby, keď sa ukryvála, je vidieť zmeny v jej postave. Kým na začiatku denníka často rieši témy školy a relatívne normálne problémy, zmenou jej situácie sa začína pozerať na svoje staré ja kriticky a túži po takých časoch. Taktiež rapídne dospieva, a dovolím si povedať, že ku koncu knihy je omnoho vyspelejšia, ako drvivá väčsina mladých ľudí v takom istom veku, v akom bola ona pri písaní tohto denníka. V denníku je niekoľko tém, ktoré sa často opakujú. Samozrejme, hlavnou súčasťou jej zápiskov sú každodenné udalosti, často však spomína aj svoje vzťahy a názory na ľudí, hlavne svoj zlý vzťah s matkou a pocit odcudzenia od svojej staršej sestry. Neskôr taktiež často spomína aj svoje pocity ku Petrovi van Daanovi, ktorého pôvodne nemala veľmi rada, no neskôr sa doňho zaľúbila, aj keď v denníku vždy písala, že zaľúbená nie je. Ako najsilnejší moment denníka paradoxne považujem doslov, ktorý nie je napísaný Annou Frankovou, ale neskorším vydavateľom knihy, pretože po takmer 300 stranách predstavovania postáv ich kruté osudy zhrnie na jeden a pol strany a predstavuje koniec, ktorý sa priamo v denníku nenachádza. Anna Franková je príkladom toho, že sa dá ostať morálne dobrý aj v extrémnych podmienkach, aké zažívala, kedže ona sama taká ostala aj napriek všetkému. Anna si pri písaní svojho denníka ani nepredstavovala, že by sa stal takým známym literárnym dielom a napriek tomu si ho písala. Preto si myslím, že sa svoje myšlienky a pocity zapisovať oplatí, aj keď si ich nikto neprečíta. Toto dielo, hoci nebolo písané so zámerom byť známym dielom, je dôležité pre dnešnú spoločnosť tak isto, ako bolo v čase prvej publikácie pred skoro osemdesiatimi rokmi. Je to hlavne kvôli tomu, že predstavuje veľmi silné varovanie proti zopakovaniu hrôz v ňom vyzobrazených.
