Denník Anny Frankovej je denník, s literárnou formou próza a literárnym druhom epika. Písala ho Anna Franková v období medzi trinástim a pätnástim rokom svojho života, medzi rokmi 1942 a 1944. Písala ho v úkryte v Amsterdame za druhej svetovej vojny, počas toho čo sa s jej rodinou skrylvali pred nacistami.
Denník plnil v Anninom živote veľmi dôležitú rolu. Sama písala, že nemá žiadnu pravú priateľku, ktorej by sa dokázala zveriť s jej problémami. Preto, keď dostala denník na svoje trináste narodeniny, bola nesmierne nadšená. Svoj denník nazvala Kitty. Do denníku písala periodicky po dlhých pasážach, ktoré boli formatóvané takmer ako listy. Keď ste čítali denník, mali ste trochu pocit, ako by boli listy písané priamo vám.
Anna Franková je pôvodom židovka z Nemecka, ale presťahovala sa s jej rodinou do Amsterdamu ešte pred tým, než začala písať denník. Počas jej pobytu v úkryte sa osobnosť menila drasticky. Zo začiatku pobytu vo skrýši bola Anna oveľa optimistickejšia než pri konci. Väčšinou o veciach písala z jednoduchšieho pohľadu. Pri začiatku mala Anna napätý a nepríjemný vzťah s jej matkou, sestrou ktorej trochu žiarlila a s Van Daanovcami, rodinou ktorá žila s nimi. Na rozdiel od ostatných, jej otca obdivovala a bolo jej trochu smutné, keď preferoval jej sestry pred ňou. Ku koncu ale do denníku písala, ako sa jej vzťahy zlepšujú. Začala si vylepšovať vzťahy so svojou matkou, jej sestrou, ktorú začala považovať za kamarátku a tiež vyvinula vzťah so synom Van Daanovcou, Petrom, ktorý ju aj pobozkal. Za celé obdobie príbehu bolo vidieť ako počas krátkeho času dospievala. Napriek nedostatku jedla, úbohým životným podmienkam a častému vykradnutiu jej úkrytu, nechala si ku jej situácii optimistický pohľad a dúfala, že sa vojna čoskoro skončí.
Napriek jej optimizmu, v riadkoch denníka boli možné spozorovať strach, ktorý prežívali všetci obyvatelia v skrýši. Počas vojny si nikdo z nich nedokázal poriade relaxovať, vďaka neustálej úzkosti ktorá medzi nimi prebývala. Úzkosť, nepokoj a strach boli opakovanou tému, ktorú bolo vidno na každej strane.
Medzi moje obľúbené momenty v denníku patrilo, keď sa dozvedeli o Dni-D. Potom čo sa o tomto dozvedeli nastal v skrýši čas nádeje. Anna pilsali o tom, ako si myslí a dúfa, že čoskoro už budú oslobodení. Patril ku mojim obľúbeným preto, lebo napriek nepohodlnej situácii stále dokázali nájsť spôsob ako byť nádejní.
Počas Anninom pobytu v úkryte bola Anna napriek podmienkam nielen morálne dobrá, ale ešte sa aj zlepšovala. Učila sa lepšie žiť s ľuďmi ktorých pred tým nemala rada, a celkovo v skrýši vyspievala.
Pre ľudí môže byť veľmi dôležité písať o svojich pocitoch, keďže im to umožňuje dokázať vyjadriť lepšie svoje pocity, najmä keď sa nachádzate v situácii ako Anna.
Denník drží veľkú dôležitosť ešte aj dnes. Umožňuje nám to dozvedieť sa o hrôzach holokaustu poučiť sa z predošlých chýb, aby sa nemuseli zopakovať.
