Autorkou denníka, ktorý som čítala, je Anna Franková a knihu zostavili Otto H. Frank a Mirjam Pressler.
Kniha Denník Anny Frankovej je o dievčati, ktoré sa počas druhej svetovej vojny muselo spolu so svojou rodinou skrývať v Amsterdame pred nacistami.
Anna a jej rodina boli Židia, takže keď počas druhej svetovej vojny začali nacisti prenasledovať Židov, museli sa ísť skryť do tajného úkrytu v zadnej časti budovy kde pracoval jej otec.
Anna si celý čas, čo sa skrývali, písala denník do ktorého zapisovala svoje myšlienky, pocity a zážitky.
Frankovci sa skrývali aj s ďalšou rodinou van Daanovcov a neskôr aj so zubárom pánom Dusselom. Bolo ich dokopy osem. Nemohli chodiť von a cez deň museli byť veľmi potichu, aby ich nikto nepočul a neodhalil. Prežiť im pomáhali dobrí ľudia zvonku, ktorí im nakupovali a nosili jedlo, správy a všetky ostatné potrebné veci.
Život v úkryte bolo žiť dosť ťažké. Bolo tam málo miesta, málo jedla a veľa napätia. Ľudia sa tam celkom často hádali. Či už to bola pani van Daanová s jej mužom alebo Anna s jej mamou. Anna mala celkom zlý vzťah so svojou mamou a cítila sa ňou nepochopená. Vždy si lepšie rozumela a vychádzala so svojím otcom.
Van Daanovci mali jedného 17 ročného syna Petra. Zo začiatku príbehu Anna brala Petra iba ako tichého a trochu nudného chalana a nič si z toho nerobila. Postupne ale ako začala byť v úkryte nuda, Anna sa začala s Petrom zbližovať. Veľmi si navzájom verili a boli schopní porozprávať sa medzi sebou o hocičom. Anna sa do Petra zamilovala. Neustále ho v denníku spomínala a veľa o ňom snívala. Peter jej na konci lásku opätoval a trávili spolu čoraz viac času.
Anna veľmi rada písala listy, denníky a knihy a preto snívala že sa niekedy v budúcnosti stane novinárkou alebo spisovateľkou. Mala staršiu sestru Margot, ktorú každý od malička považoval za tú veľmi poslušnú sestru a Annu skôr za tu tvrdohlavšiu a energetickejšiu. Anna hovorila v denníku že mala akokeby dve stránky osobnosti. Navonok bola veselá, ľahkovážna a energická, ale vo vnútri bola citlivá, neistá a veľa premýšľala o živote. Ľudia ju často nebrali vážne a mysleli si že stále len žartuje. Anna však túžila po tom aby ju niekto naozaj pochopili a videl aj tú jej druhu, hlbšiu stránku.
Posledný zápis napísala 1. augusta 1944. O pár dní neskôr ich nacisti našli a odviedli do táborov. Jediným preživším bol Anin otec Otto Frank.