Literárny druh je epika a žáner knihy je denník/memoárová literatúra.
Dej sa odohráva v Holandsku od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944.
Témou knihy je život skrývajúceho sa židovského dievčaťa počas 2. svetovej vojny.
Kniha je napísaná vo forme denníka. Využíva sa tu retrospektíva – chronológia, ja – rozprávanie.
Anna písala svoj denník spočiatku doma, neskôr v úkryte – v zadnej časti domu firmy jej otca počas 2. svetovej vojny v rokoch 1942-1944. Denník v jej živote zohrával dôležitú úlohu, prostredníctvom neho písala svojej imaginárnej najlepšej priateľke Kitty o všetkom, čo sa jej dialo, ale najmä o tom, ako to prežívala. Rodina Frankovcov sa musela skrývať, pretože po vyhlásení Norimberských zákonov im ako Židom hrozilo, že ich deportujú do koncentračného tábora. Hlavnou postavou knihy je Anna Franková, vlastným menom Annalies Marie Franková, 13-ročné židovské dievča. Túžila po priateľke, ktorej by mohla vyrozprávať všetko, čo cíti. Bola múdra, šikovná a veľmi zvedavá. Taktiež bola úprimná, niekedy veľmi priamočiara a drzá, z čoho často vznikali rôzne spory. Bola stredne vysoká, štíhla a mala čierne vlasy. Počas čítania jej denníka vnímame, ako v priebehu vojny z radostného dievčaťa plného života nezostalo takmer nič. Ku koncu mala depresie a panické záchvaty. V úkryte s ňou bola jej rodina, teda otec, s ktorým vychádzala najlepšie, mama, s ktorou mala komplikovaný vzťah a sestra Margot, ktorá bola vo všetkom ideálna, ale Anna ju aj tak mala rada. V úkryte ešte s nimi bola druhá rodina van Daanovcov/Pelsovcov a pán Dussel. Anna sa opakovane vracia k témam, v ktorých spracúva svoju túžbu byť cenená a uvažuje, ako sa vyrovnať s dospievaním a prvými láskami. Anna a jej rodina vnímala vojnu, aj keď boli ukrytí, pretože počúvali rádio, zbožňovali Churchilla a dokonca verili, že sa blíži koniec vojny a zachránia sa. Anna v úkryte trpela, veď v jej veku mala behať po vonku, a nie žiť v tme. Najsilnejším momentom pre mňa bol posledný zápis v denníku, v ktorom Anna vyjadrila nádej, že všetko bude zase v pohode a ľudia budú dobrí. Lenže my vieme, že jej nádej v ľudské dobro ju sklamala. 4. augusta 1944, tri dni po poslednom zápisku, bol ich úkryt vyzradený a všetkých zatklo SS. Annin denník musí byť výstrahou pre všetkých ľudí, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo a aby nič podobné ľudia už nikdy nedopustili.
