Dej sa odohráva počas cholerovej epidémie, ktorá v dedine odhaľuje pravé charaktery ľudí a ich strach zo smrti. Starý úžerník Sýkora žije len pre svoje peniaze a je pre ne ochotný obetovať aj vzťahy so svojimi najbližšími. Jeho syn Juraj sa zaľúbi do chudobnej Zuzky, čo otec rázne odmieta, pretože v dievčati nevidí žiaden majetkový prínos. Sýkora ochorie na choleru a vtedy sa ukazuje, že jeho nahromadené zlato mu v boji o život nijako nepomôže. Počas choroby sa o neho obetavo stará práve Zuzka, hoci ju predtým kruto ponižoval a vyháňal. Starý lakomec pod vplyvom blízkosti smrti prechádza hlbokou vnútornou premenou a začína ľutovať svoje doterajšie správanie. Uvedomuje si, že láska a ľudskosť majú oveľa vyššiu hodnotu než všetky peniaze, ktoré za život nazbíjal. Po zázračnom uzdravení Sýkora zmení svoj postoj k ľuďom, prestane ich zdierať a Jurajovi požehná svadbu so Zuzkou. Príbeh vrcholí zmierením v rodine aj v celej dedine, keď sa život po odznení epidémie vracia do normálnych koľají. Autor v diele zdôrazňuje, že až v hraničných situáciách, ako je „deň hnevu“, človek nájde cestu k Bohu a k blížnemu.
