Tento príbeh nebude začínať ako ostatné rozprávky lebo tento príbeh sa neodohrával za siedmimi horami a dolami. Odohrával sa tu na Slovensku a síce nie teraz ale pár desaťročí dozadu.
Kedysi dávno žilo dievča menom Emma. Emma pochádzala z bohatej rodiny a preto bola aj rozmaznaná. Zbožňovala šaty, maľovátka , ale zo všetkého najviac topánky. A tá ich teda mala ružové, fialové, modré, priesvitné, ligotavé no proste strašne veľa. Raz keď ležala na deke na záhrade začal rozhlas. Hlásili ,že do mesta prišli krajčíri ktorý vedia šiť živé topánky. Keď sa o tom Emma dopočula hneď bežala za svojimi rodičmi ,že či jej ich kúpia. tý sa ale tak ľahko nedali hovorili jej ,že načo jej budú ďalšie topánky a či ich už nemá dosť. No napokon ich presvedčila. Keď ich dostala hneď si ich aj obula no zabudla na to že sú živé. Na ďalšie ráno keď sa zobudila nevedela ich nájsť. Až neskôr poobede ich našla pri jazierku na záhrade a tak to bolo každé ráno. Emma bola už naštvaná ,že kto jej furt chodí do izby a berie topánky. Tak sa rozhodla ,že dnes ostane v noci hore aby videla čo sa deje. Schovala sa za dvere aby ju nebolo vidno. Ako tak čakala presne o polnoci sa ľavá topánka ozvala „hej si už hore?“ „Áno“ odpovedala jej pravá topánka. „tak poďme už je polnoc“. Emma sa tak čudovala ,že skoro zabudla na to ,že topánky odchádzajú. No keď ich prenasledovala videla ak topánky išli ku jazierku. Emma si hovorila ,že čo tam preboha idú robiť. Topánky sa znova ozvali „Ideme?“ povedala pravá topánka „Jasné“ na to ľavá. Topánky vošli do jazierka. Emma bola strašne zvedavá tak išla za nimi. Do jazierka? sa pýtate? Áno do jazierka. Chcela vedieť čo topánky robia v jazierku. Tak sa potopila. Bola udivená z toho čo videla. Desiatky ďalších živých topánok. Emma bola celkom naštvaná ,že jej topánky si v noci chodia kam sa im zachce a nie sú pri nej.
Rýchlo zobrala svoje topánky a zavrela do skrine aby už neušli. Ale predsa len to boli živé topánky a tie niaka skriňa nezastaví .