Dievča so siedmimi menami od mladej Severokórejčanky Hyeonseo Lee je v poradí druhou knihou o Severnej Kórei, ktorú som prečítala. S predchádzajúcimi ju spája život hlavných protagonistov v totalitnom režime, útek za slobodou a šokujúce zistenia o rodnej krajine. Nový je uhol pohľadu. Hoci sa v knihe Dievča so siedmimi menami opakujú informácie, o ktorých som už viackrát čítala, nenudila som sa. Príbeh Min-jong je dobre napísaný, veľmi pútavý a nesmierne inšpiratívny. Príbehy severokórejských utečencov ma zakaždým hlboko oslovia, donútia ma premýšľať, porovnávať, rekapitulovať, klásť nekonečné množstvo otázok a hľadať na ne odpovede. Pri týchto knihách si navyše vždy uvedomím, koľko stojí sloboda, a že vôbec nie je samozrejmá, ako by sa to mohlo zdať človeku, ktorý sa do slobody narodí a žije s ňou celý život.
“Toto je môj príbeh. Dúfam, že vám umožní nahliadnuť do sveta, z ktorého som ušla. Verím, že povzbudí ďalších podobných ľudí, ktorí sa usilujú vyrovnať s novými životmi, na aké ich predstavivosť nikdy nepripravila. Dúfam, že svet ich konečne začne počúvať a začne konať.” (Str. 12)
Takéto želanie vyslovila Hyeonseo Lee v úvode svojej knihy. Napriek všetkému, čo vo svojej krajine prežila a čo sa o nej dozvedela už na slobode, do dnešného dňa považuje Severnú Kóreu za svoju vlasť. Domov, do ktorého sa túži vrátiť a žiť tam ako slobodný človek, bez diktátu vládneho režimu, bez propagandy, bez strachu… A ja sa k želaniu mladej Severokórejčanky pripájam. Nielen preto, že tým, čo ušli, by som z celého srdca dopriala šťastný návrat do vlasti. Ale hlavne preto, aby mohli slobodu na vlastnej koži zažiť aj tí, ktorí v krajine teroru stále živoria napriek tomu, že okolitý svet o tomto totalitnom skanzene dobre vie, no nekoná.