V tejto knihe sa stretávame s dvoma silnými príbehmi židovských dievčat, Sary Leibowitzovej a Eti Elboimovej, ktoré prežili hrôzy koncentračného tábora Auschwitz.
Sara Leibowitzová opisuje svoju osobnú skúsenosť s deportáciou, životom v tábore a následným oslobodením. Jej rozprávanie je plné detailov o každodennom boji o prežitie, o strate blízkych a o psychickej záťaži, ktorú tieto udalosti spôsobili. Napriek všetkému si však zachováva vnútornú silu a nádej na budúcnosť. Eti Elboimová prináša ďalší pohľad na prežitie v Auschwitzi. Jej príbeh sa zameriava na konkrétne momenty, ktoré formovali jej detstvo v neľudských podmienkach. Opisuje priateľstvá, ktoré vznikli v tábore, snahu o zachovanie ľudskosti a túžbu po návrate do normálneho života. Spoločne tieto príbehy tvoria silné svedectvo o hrôzach holokaustu a o neuveriteľnej odolnosti ľudského ducha tvárou v tvár extrémnej tragédii. Kniha je pripomienkou dôležitosti spomínania a učenia sa z minulosti.
