V ďalekej krajine žil starý kráľ, ktorý mal jedného syna. Princ sa nie a nie oženiť. Kráľ sa rozhodol nájsť mu nevestu. Princ dostal zlatý kľúčik od zlatých dverí. Za dverami boli obrazy s princeznami. Prišiel k trinástemu obrazu. Na ňom bola modrá bodkovaná dek. Keď ho odkryl, videl tam takú krásnu dievčinu, že od úžasu onemel. „Túto princeznú som si vybral.“ povedal princ. A kráľ na to: „Tú trinástu? Tú zakliatu?“ „Vyslobodím ju!“.
Princ si osedlal koňa. Išiel do sveta zachrániť princeznú. Stretol troch pocestných. Prvý, keď sa natiahol, bol ako najvyššia jedľa. Druhý bol taký veľký, že keď sa nadýchol, mal brucho také veľké, ako keby vypil celé more. A tretí mal taký dobrý zrak, že keď sa pozrel najlepšie ako vedel, dovidel až na druhú polku sveta. Volali sa Dlhý, Široký a Bystrozraký. Spolu putovali po lesnom chodníčku a narazili na skalnú cestu.
Až došli k palácu, kde býval sám mocný čarodejník. Otvorili veľkú železnú bránu. Bol tam prestretý stôl s jedlom. Čarodejník povedal hrubým hlasom: „Viem, že ste prišli pre krásnu princeznú. Dostanete úlohu, Budete je strážiť tri dni, aby vám neutiekla.“
Princ šťastne prikývol. Princezná sedela na kresle. Okolo kresla omotal Dlhého, pred dvere postavil Širokého a pred bránu Bystrozrakého. Počas prvej noci premenil čarodejník princeznú na oriešok. Druhú noc je premenil na skalu a tretiu na prsteň skrytý v mušli na dne mora. Bystrozraký vždy odhalil skrýšu. Naposledy prišli k moru, Široký vypil celé more a prsteň našli. Hodili ho na zem a stála tam krásne dievčina. Princ ju požiadal o ruku. Spoločne žijú šťastne až dodnes.
