Ak by som mala vybrať jednu knihu, ktorá dokonale definuje študentský život s nádychom tajomna, bol by to Tajný príbeh. Odohráva sa na elitnej škole v Novom Anglicku a sleduje skupinku študentov klasickej filológie, ktorí sú tak trochu odtrhnutí od reality. Fascinovalo ma, ako sa niekto dokáže tak hlboko ponoriť do štúdia antiky, že stratí morálny kompas. Od prvej vety viete, že sa stala vražda, ale to dôležité nie je „kto“, ale „prečo“ a „čo bolo potom“.
Postava Richarda, ktorý sa snaží zapadnúť medzi bohatých a intelektuálnych spolužiakov, mi bola v mnohom blízka – ten pocit, že niekam nepatríte a snažíte sa vytvoriť si lepšiu verziu seba samého. Atmosféra knihy je neskutočne hustá, je tam cítiť vôňu starých knižníc, cigariet a zimy. Je to o elitárstve, o tom, ako nás krása môže zaslepiť, a o vine, ktorá človeka pomaly rozožiera zvnútra. Hoci má kniha dosť strán, každá jedna tam mala svoje miesto. Po dočítaní som mala chuť učiť sa starogréčtinu a zároveň som bola rada, že môj život je o dosť nudnejší než ten ich.
