Knihu Drak sa vracia od autora Dobroslav Chrobák som čítala v rámci povinného čítania do školy. Úprimne, keď som prvýkrát videla názov tejto knihy, vôbec som nevedela, čo od nej mám čakať. No musím povedať, že ma to bavilo čítať.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o jednoduchý príbeh z dedinského prostredia, ale v skutočnosti má toto dielo veľmi silnú myšlienku. Nejde tu len o dej, ale hlavne o to, ako sa ľudia správajú k niekomu, kto je iný, koho nepoznajú alebo komu neveria. Myslím si, že práve preto je táto kniha zaujímavá aj dnes, pretože aj v dnešnej dobe sa často stáva, že si o niekom vytvoríme názor bez toho, aby sme ho naozaj poznali.
Hlavnou postavou príbehu je Drak, muž, ktorý žije osamelo a ktorého sa dedinčania boja. Už len jeho meno v ľuďoch vyvoláva strach a neistotu. Všetci sa na neho pozerajú ako na niekoho zvláštneho, nebezpečného pretože má v dedine zlú povesť a ľudia mu pripisujú rôzne nešťastia, aj keď často ani nemajú dôkazy. Toto ma počas čítania dosť zaujalo, pretože mi to prišlo nespravodlivé. Mala som pocit, že dedinčania ho vlastne ani nechceli pochopiť, ale radšej si z neho urobili niekoho, koho môžu obviňovať.
Tiež dôležitou postavou je aj Šimon Jariabok, ktorý sa s Drakom vydá na cestu, keď sa stratí dobytok. Ich spoločná cesta nie je len o tom, že idú niečo nájsť alebo vyriešiť. Podľa mňa je to skôr cesta, počas ktorej sa postupne mení pohľad na Draka a odhaľuje sa, aký v naozaj je. Šimon mu zo začiatku úplne neverí a cíti voči nemu napätie, ale počas deja sa ukazuje, že veci nie sú také, ako sa na začiatku zdali. Toto sa mi na príbehu páčilo, pretože neukazuje len vonkajšie udalosti, ale aj to, ako sa mení ľudské myslenie a pohľad na druhého človeka.
Najviac sa mi na tejto knihe páčilo asi to, že hlavná postava nie je vykreslená čierno-bielo. Drak nie je len „dobrý“ alebo „zlý“. Je to postava, ktorá je tajomná, uzavretá a odlišná, ale zároveň v sebe skrýva niečo silné a ľudské. Počas čítania som mala pocit, že autor chcel ukázať, že človek nemusí byť zlý len preto, že je iný alebo že sa nehodí medzi ostatných. A to je podľa mňa dôležitá myšlienka.
Silná bola v tejto knihe aj téma predsudkov. Myslím si, že práve to je jedna z hlavných vecí, ktoré si z tohto diela človek môže odniesť. Ľudia v dedine si o Drakovi vytvorili určitý obraz a držali sa ho, aj keď možno nepoznali pravdu. Namiesto toho, aby sa snažili pochopiť ho, radšej sa ho báli a odsudzovali ho. Pri čítaní som si uvedomila, že aj dnes sa to deje veľmi často. Niekedy niekoho odsúdime podľa výzoru, správania alebo podľa toho, čo o ňom hovoria iní, a pritom vôbec nemusíme vedieť, aký ten človek naozaj je.
Zaujímavá bola aj atmosféra celej knihy. Bolo v nej cítiť napätie, tajomstvo, samotu a aj určitý smútok. Niektoré časti sa mi čítali pomalšie, lebo to nie je úplne moderný štýl písania, ale práve tá atmosféra tomu dávala niečo zvláštne.
Po dočítaní som si uvedomila, že Drak sa vracia nie je len príbeh o jednom mužovi z dediny, ale aj o tom, akí vedia byť ľudia voči sebe navzájom. O tom, ako rýchlo vieme niekoho vyradiť, označiť alebo odsúdiť, aj keď možno vôbec nepoznáme jeho pravý príbeh. Práve preto podľa mňa táto kniha nie je len „stará školská klasika“, ale dielo, ktoré má čo povedať aj dnes.
Aj keď som túto knihu čítala najprv len preto, že sme ju mali do školy, nakoniec som rada, že som sa k nej dostala. Nebola to úplne ľahká ani oddychová kniha, ale mala v sebe silnú myšlienku a zanechala vo mne pocit zamyslenia. Drak sa vracia by som odporučila každému, kto má rád príbehy, ktoré nie sú len o deji, ale aj o ľuďoch, ich správaní, predsudkoch a pravde, ktorá nemusí byť vždy na prvý pohľad viditeľná.
