V rieke Dunaj žil veľmi dobrý kráľ. Kráľ bol velikánsky mal zelene šupiny, machom obrastene a ligotali sa mu od striebra i drahokamov. Raz sa kráľ vynoril zo studenej vody k starému rybárovi. Na rybára prehovoril ľudským hlasom a požiadal ho aby poslal odkaz ostatným rybárom. Že môžu chystať ryby každučký deň i noc okrem Štedrého dna.
Starý rybár to porozprával ostatným ale ty ho len vysmiali, i napriek upozorneniu sa vybrali na Štedrý deň na lov no domou sa už živý nedostali.
Až vtedy všetci uverili že starý rybár neklamal a od vtedy už nikto na Štedrý deň na lov nešiel
Takto to ostalo cele stáročia.
No raz pred Vianocami neplánované prišla na návštevu Bratislavy Kráľovná Maria Terézia.
Rybári dostali príkaz, aby nalovili ryby na kráľovský stôl na Štedrý deň
Rybárom sa to nepáčilo lebo sa balí, no kráľovná ich len vysmiala.
Bol to rozkaz tak aj napriek strachu rozlámali lad zrazu uzreli veľké húfy rýb ako keby tam žiadna vody nebola ale len samé ryby.
Nabrali plne člny. Keď v tom sa voda prudko zavlnila, na chvíli sa ukázal Ryby kráľ pohol chvostom voda sa dvihla vysoko ako dom.
Člny sa prevrátili veľké množstvo rýb pritlačilo rybárov na dno Dunaja.
Jediný kto sa zachránil bol starý rybár Jano, odysiel smutný kráľovné oznámiť čo sa stalo.
Kráľovná Maria Terézia ostala veľmi smutná s toho že zavinila toľké nešťastie. Aké smutne Vianoce majú rodiny bratislavských rybárov.
Aby sa už nikdy takéto nešťastia neopakovalo, vydala prísny zákaz na Štedrý deň loviť ryby.