Dva brehy oceánu, to je kniha o dievčine menom Bea, ktorá musela počas vojny
odísť z rodného Anglicka do Bostonu. Cez Atlantický oceán do druhej rodiny. Kde si veľmi
navykla na svoju druhú rodinu, čo ju poznačí po celý život. Londýn rok 1940, keď Nemecké bomby
začali padať ako jarný dáždik. Rodičia Millie a Reginald Thomsovci budú musieť poslať svoju
11 ročnú dcéru Beatrix do Spojených štátov, kde, ako dúfajú, bude v bezpečí. Bea celá ustráchaná
a nahnevaná skoro na každého po dlhom cestovaní prichádza do Bostonu.
Tam už spoznáva rodinu Gregoryovcov.
Oni ju ochotne privítajú u nich doma a poukazujú jej tam okolie.
Mladá slečna si začne rýchlo zvykať. Naladí sa na životný štýl týchto zámožných ľudí a zblíži sa
s ich dvoma synmi, 13 ročným Williamom a 9 ročným Geraldom, medzi ktorých Bea
dokonale zapadla. Ani si to veľmi neuvedomí že život v Amerike sa stane zábavnejší než
v tichom Anglicku. Bea už konečne nachádza samú seba, začína jej plnohodnotné detstvo
plné šťastia a radosti. A tie letá pri mori v Maine, ju vždy odreagovali. Každým rokom sa jej
staré ja strácalo, a jej stará osobnosť pomizla. Ako náhle bolo vyhlásené koniec vojny,
mladá žena vedela veľmi dobre že sa musí vrátiť späť a túto rodinu pravdepodobne nadobro opustiť.
Bude jej to chýbať, tie chvíle pri mori na pláži.
Gregoryovcom to tiež nie je jedno, Beu prijali ako vlastnú dcéru a tiež im budú chýbať chvíle,
ako na príklad tie všetky huncúctva ktoré malá Bea narobila. No Bea cez všetko to zúfalstvo
z odchodu statočne vyráža na prieč Atlantiku. Vrátenie do povojnového Londýna ju donúti
zamyslieť sa nad svojím životom. Bea bude musieť začať žiť svoj vlastný život, nájsť si lásku.
Ale na život v Spojených štátoch ju natrvalo zmenil a Gregoryovci sú v jej spomienkach natrvalo
bolestivo prítomný.
Už len domyslieť si môžeme čo sa stalo s rodinou Gregoryovcov. A tiež si domyslieť môžeme
ako sa skončil príbeh našej Bei. Túto knihu som si vybral z toho dôvodu, že ja moc nečítam, a táto
z tých pár kníh ma zaujala najviac svojim vývinom príbehu. Trošku ma mrzí že tam nie je uvedené
ako dopadli Beini rodičia. Kniha nie je taká dlhá a nie je tam veľa zápletiek, takže mne sadla.
Ilustrátor odviedol tiež skvelú prácu, nebol problém sa do obrázkov vžiť.
Odporúčam to každému, kto ma rád romány.