Kniha opisuje pád rímskej republiky a nasledovný nástup cisárstva. Historické udalosti sú opisované vecne ale ako je typické pre Toma Hollanda jeho próza je excelentná a celkovo sa kniha veľmi dobre číta, asi najvačší problém aký má Tom Holland ako historik je že príliš dôveruje primárnym zdrojom a celkovo opisuje osoby z viacej pozitívneho hľadiska. Aj napriek týmto problémom je to veľmi dobré okno do histórie a knihu by som odporúčal hocikomu kto by chcel dostať základné chápanie o tej dobe a udalostiach (pre niečo hlbšie by som odporúčal si ešte preštudovať primárne zdroje, ale bohužial polovica z ních je starorímska propaganda ktorá klame 70% času). Dej začína za čias Gaiusa Juliusa Caesara a venuje sa hlavne jemu vzostupu k moci, opisuje mocenskú štruktúru rímskeho politického systému pričom sa hlavne venuje období prvého triumvátu a hlvane sa snaží vysvetliť sitúáciu ktorá spôsobila občiansku vojnu a umožnila vytvoreniu druhého triumvátu. Kniha takteiž obsahuje opisy obradov a základné vysvetlenia fungovania rímskej spoločnosti ktoré sú potrebné pre pochopenie akcii niektorých postáv. Po smrti Caesara nasleduje sformovanie druhého triumvátu z Markom Antóniusom a Oktaviánom ktoré sa potom rozpadne a nasledujúca občianska vojna zhorší postavenia Egypta v ríši. Po vzostupe Oktaviána ako prvého rískeho cisára(treba podotknúť že neexistuje oficiálny titul rýmsky cisár, Oktavián sa stáva vládcom pomocous zozbierania viacerých dôležitých funkcii a titulov) začína zlata éra ktorej vrchol prospechu bude znovu dosiahnutý až cisármi z dynastie Flaviovcov. Po smrti Oktaviána nastupuje na trón Tiberius jeho adoptovaný syn(sám Oktavián bol adoptovaný Caesarom po smrti Caesara) na začiatku jeho vlády sa mu darí održiavať prosperitu ale z narastajúcim stresom a problémami v senáte sa rozhodne odsťahovať z Ríma na Capri z kadiaľ vládol až do smrti. Po Tiberiusovi natúpil Caligula najhorší z Julio-Claudiovcov na rozdiel od svojích predkov sa nepokúšal zatajiť svoju moc a verejne ignoroval všetky zákony ríšea tradície Ríma. Toto bola jeho osudová chyba kedže sa nedožil piateho roku svojej vlády. Po jeho smrti nastúpil Claudius ktorý bol zvlolený Prétoriánmy. Múdrejši ako jeho predchoca a chápajúc nuancám moci sa aspoň navonok snažil držať sa rímskych tradícii a celkovo bol podľa mňa druhým najlepším cisárom z Julio-Claudiovskej dynastie. Posledný cisár dynastie bol Nero ktorému jeho extravagantnosť a netradičnosť spôsobovala problémy (plus tie incidenty z jeho matkou a ženou). Po jeho smrti nasáva rok štyroch cisárov.
