Džínsový denník 2 som čítala a musím povedať, že som sa pri ňom fakt bavila. Paula je úplne normálna tínedžerka, s ktorou sa dá stotožniť – rieši školu, kamarátky, prvé sympatie a všetky tie malé drámy, ktoré pozná každý tínedžer. Páčilo sa mi, že je písaný ako denník, takže som mala pocit, že mi Paula fakt rozpráva svoje myšlienky a ja som pri tom s ňou.
Najviac ma bavilo, keď Paula opisuje svoje trapasy alebo hádky s kamarátkami – to bolo fakt vtipné a niekedy som sa pri tom smiala nahlas, lebo som si povedala: „jo, toto by som mohla byť ja.“ Páčili sa mi aj nové postavy, ktoré sa objavili – dodali príbehu viac života a nebolo to len stále o tých istých veciach ako v jednotke. Taktiež mi prišlo super, že vzťahy vyzerajú realisticky – niekedy sú hádky, niekedy radosť, niekedy je všetko zamotané – presne ako v živote.
Čo mi až tak nesedelo, bolo, že niektoré situácie sa opakovali a občas som si myslela: „Fakt sa tu nič nedeje?“ Ale to asi patrí k tomu, že je to denník a ukazuje normálny život tínedžera, nie akčný román.
Celkovo sa mi kniha páčila a bola úplne ľahká a zábavná. Presne taká, pri ktorej si vieš oddýchnuť, zasmiať sa a zároveň pochopiť, čo všetko rieši tínedžerka v bežnom živote.
