Epos o Gilgamešovi patrí medzi najstaršie literárne diela ľudstva a pochádza zo starovekej Mezopotámie, približne z 3. tisícročia pred n. l. Je zapísaný klinovým písmom na hlinených tabuľkách. Hlavnou postavou je kráľ Gilgameš, panovník mesta Uruk, ktorý je z dvoch tretín boh a z jednej tretiny človek. Na začiatku vystupuje ako silný, no krutý a pyšný vládca, ktorý utláča svoj ľud.
Bohovia preto vytvoria Enkidua, divokého muža, ktorý má Gilgameša zastaviť. Po súboji sa z nich však stanú blízki priatelia. Spoločne prežívajú dobrodružstvá – porazia obludu Chuvavu v Cédrovom lese a zabijú Nebeského býka. Tieto skutky rozhnevajú bohov, ktorí potrestajú Enkidua smrťou.
Jeho smrť zásadne zmení Gilgameša. Uvedomí si vlastnú smrteľnosť a vydáva sa hľadať nesmrteľnosť. Putuje k Utnapištimovi, ktorý prežil veľkú potopu a získal večný život. Gilgameš však zisťuje, že nesmrteľnosť nie je určená ľuďom. Aj keď nájde rastlinu mladosti, príde o ňu. Nakoniec sa vracia do Uruku zmierený so svojím osudom.
Vnútorná kompozícia je jednoduchá: začiatok ukazuje Gilgameša ako tyrana, stred tvorí jeho priateľstvo s Enkiduom a dobrodružstvá, a záver je zameraný na jeho hľadanie nesmrteľnosti a vnútornú premenu. Dielo sa začína aj končí v Uruku, pričom hrdina sa výrazne zmení.
