Epos o Gilgamešovi rozpráva príbeh kráľa Uruku, ktorý bol síce silný a obdivovaný, ale zároveň pyšný a krutý. Bohovia preto stvorili Enkidua – divokého muža, ktorý mal Gilgameša zastaviť. Keď sa dvaja stretli, najprv spolu bojovali, no napokon sa z nich stali najlepší priatelia. Spoločne prežili veľké dobrodružstvá, porazili netvora Chumbabu aj nebeského býka, ktorého na zem zoslala bohyňa Ištar. Bohovia sa však rozhodli potrestať ich odvahu a trest dopadol na Enkidua. Jeho smrť Gilgameša úplne zlomila a prinútila ho uvedomiť si, že aj on je smrteľný. Preto sa vydal na dlhú cestu, aby našiel Uta-napištima, jediného človeka, ktorý získal nesmrteľnosť. Po mnohých skúškach však pochopil, že večný život nie je pre ľudí. Vrátil sa domov múdrejší a konečne si uvedomil, že skutočnú hodnotu má to, čo človek vytvorí a ako žije, nie to, ako dlho žije.
Mne sa na tomto diele najviac páči, že aj keď je staré tisíce rokov, rieši úplne rovnaké veci, aké riešime aj dnes. Gilgameš nie je dokonalý hrdina – je tvrdohlavý, robí chyby, bojí sa straty a smrti. Práve preto pôsobí tak ľudsky. Jeho cesta je vlastne príbehom o tom, ako človek dospeje, naučí sa vážiť si priateľstvo a pochopí, že sila nie je všetko. Je to dielo, ktoré ukazuje, že aj ten najmocnejší človek je nakoniec len človek – a to je na ňom podľa mňa najkrajšie.
