Je to jeden z najstarších eposov, ktorý vznikol v starovekej Mezopotámii a bol napísaný klinovým písmom na hlinených doskách.
Hlavnou postavou diela je kráľ Uruku, Gilgameš, ktorý má matku bohyňu a otca človeka. Bol to veľmi prísny kráľ, ktorý nútil ľud pracovať na hradbách. Ľudu sa to však veľmi nepáčilo a preto sa obrátili na bohyňu Aururu, aby sa nad nimi zmilovala. Tá stvorila Enkidua, ktorý mal poraziť Gilgameša, ale namiesto toho sa skamarátia. Spoločne zabijú obludy, aby sa Gilgameš stal hrdinom. Neskôr má o Gilgameša záujem bohyňa Ištar, ale on ju odmietne, lebo vie, že jej poslední manželia skončili premenený na zvery. Toto sa bohyni Ištar vôbec nepáčilo a preto na nich zoslala nebeského býka, ale Gilgameš s Enkidom ho porazili. Preto sa bohovia rozhodnú, že nechajú Enkidua zomrieť. Gilgameš veľmi smúti, no uvedomí si, že on je tiež smrteľný a preto sa rozhodne nájsť nesmrteľnosť. Ide za jediným nesmrteľným človekom Utanapištimom. Ten mu povedal, že musí sedem dní a sedem nocí nespať, no Gilgameš to nezvládne. Utanapištim mu povedal, že existuje rastlina, ktorá mu vie dať nesmrteľnosť. Gilgameš síce rastlinu našiel, ale zožerie mu ju had. Nakoniec sa vracia späť do Uruku a zmieri sa s tým, že nesmrteľnosť nezíska.
Toto dielo podľa mňa ukazuje na to, že nie je dôležité, ako dlho človek žije, ale čo počas svojho života spraví, a preto sa mi toto dielo veľmi páčilo.
