Epos o Gilgamešovi pochádza zo staroveku. Jeho originál bol napísaný klinovým písmom na hlinených doskách. Patrí do sumerskej literatúry a radí sa medzi hrdinské eposy, ktoré sú pre toto obdobie typické.
Dej sa odohráva v meste Uruk. Gilgameš je jeho kráľom. Je z časti boh, preto je veľmi veľký a silný. Je krutým vládcom. Núti svoj ľud tvrdo pracovať, ten to už napokon nevydrží a obráti sa so sťažnosťou na bohov. Bohovia vytvoria divokého muža Enkidua s rovnakou silou ako má Gilgameš aby sa mu postavil. Najskôr medzi nimi prebehne súboj no napokon si uvedomia že sú si rovní a stanú sa z nich priatelia. Vydávajú sa spolu na rôzne výpravy a čelia výzvam, napríklad súperia s obrom. Bohyni Ištar sa Gilgameš páči, no on ju odmietne a tým ju veľmi nahnevá. Ona to povie svojmu otcovi, ktorý na Gilgameša s Enkiduom za trest zošle nebeského býka. Im sa ho ale podarí zabiť. Bohovia si povedia, že jeden z hrdinov musí zomrieť a vyberajú si Enkidua, ktorý veľmi ochorie a zomiera čo na oko neúprosného Gilgameša značne skolí. Následne si uvedomí, že každý raz zomrie a začne sa veľmi báť smrti. Vyberie sa na cestu za nesmrteľnosťou. Ľudia ho odrádzajú, ale on si ide za svojim. Nakoniec prichádza za Utanapištimom ktorý prežil veľkú potopu a stal sa nesmrteľným aby sa s ním poradil ako večný život dosiahnuť. Utanapištim mu dá skúšku – niekoľko dní nezaspať. Gilgameš však pomerne rýchlo zaspí a túto možnosť stratí. Má však ešte ďalšiu možnosť, nájsť rastlinu večnej mladosti. Podarí sa mu ju nájsť no cestou späť mu ju zožerie had. Prichádza o možnosť byť nesmrteľný, uvedomí si ale, že skutočná nesmrteľnosť pochádza z významných skutkov a slávy, nie z večného života.
Aj keď je toto dielo veľmi staré, myslím si že je dodnes v niečom veľmi aktuálne. Téma túžby po večnom živote, či téma krutého vládcu sa v istej podobe vyskytujú aj dnes a mať možnosť porovnať pohľad na túto problematiku z minulosti s tým dnešným je veľmi prínosné. Podľa (nie len) môjho názoru je tento epos veľmi významným historickým dielom.
