Kniha Na západe nič nového od Ericha Mariu Remarqua ma veľmi zasiahla, pretože ukazuje vojnu úplne inak, ako sme na to zvyknutí z učebníc. Nejde tu o hrdinstvo alebo slávu, ale o skutočný život mladých vojakov, ktorí namiesto radosti zo života museli bojovať v zákopoch a denne čeliť smrti. Hlavný hrdina Paul Bäumer je mladý chalan ako my, ktorý sa nechal strhnúť vlasteneckými rečami učiteľa a prihlásil sa na front. No veľmi rýchlo zistí, že vojna nie je žiadne dobrodružstvo, ale len špina, smrť a strach.
Najviac na mňa zapôsobilo, ako autor dokázal opísať beznádej a psychické utrpenie vojakov. Už to nie sú ľudia, ale len „živé stroje“, ktoré sa snažia prežiť ďalší deň. Kniha je plná silných scén – smrť kamarátov, zranenia, hlad, a hlavne to, ako vojna ničí vnútro človeka. Páčilo sa mi aj to, že Remarque ukazuje nezmyselnosť vojny – že tí, čo bojujú proti sebe, sú si vlastne podobní, a že najväčšie rozhodnutia robia tí, ktorí vojnu ani nezažijú.
Štýl písania je jednoduchý, ale veľmi pôsobivý, takže sa to číta dobre a rýchlo, hoci téma je ťažká. Kniha vo mne zanechala silný dojem a prinútila ma rozmýšľať o tom, ako ľahko sa dá zmanipulovať mládež a ako krutá a zbytočná dokáže byť vojna. Na západe nič nového určite patrí medzi najlepšie protivojnové diela, aké som čítal.
