Aby som bola úprimná ,tento vojnový román nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale o to väčšie posolstvo sa nám snaží odovzdať. Príbeh sa odohráva v čase prvej svetovej vojny ,zachytávajúc skutočné hrôzy priamo na bojisku. Hlavnou postavou príbehu je ešte len 19-ročný študent Paul Bäumer. Celý román je jeho výpoveďou. Spolu so svojimi spolužiakmi,ktorí sa pod vplyvom triedneho učiteľa Kantoreka dobrovoľne prihlásili na front. Postupne však odhaľovali pravdu, keď ideály ustupovali a zistili,že oni slúžili len, ako prostriedok na zabíjanie. Paul, pochádzajúci z chudobných pomerov, sa po návrate domov cíti cudzí a nevie sa prispôsobiť civilnému životu. Napriek tomu, že každodenne celé dva roky videl ľudí umierať,najviac ho zasiahlo to ,keď priamo videl koho zabil.Bol to istý francúzsky vojak. V momentoch relatívneho pokoja na fronte sa Paul s kamarátmi zamýšľal, prečo vlastne bojujú a prečo museli zabíjať, keď necítili nenávisť voči nepriateľom. Čo ich čaká po vojne? Aký to má všetko zmysel? Kamarátstvo medzi mužmi je jedným z najsilnejších prvkov románu. Každodenná realita vojny sa prejavuje aj v zarážajúcich opisoch, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad ľudskou krutosťou a zabrániť opakovaniu dejín. Na konci sa však rozprávač mení a posledných sedem riadkov dopíše niekto iný . Román sa končí slovami, ktoré si zapamätá asi každý z nás: ,,Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového….‘‘ Na záver len dodám, že pre lepšie pochopenie celého príbehu je nevyhnutné si ho prečítať.