Prv som pozrel film a až potom som prečítal knihu, no bola to láska na prvý pohľad. Videl som už veľmi veľké množstvo filmov a prečítal som veľmi veľa kníh, ale táto je niečím iná. O tejto knihe by som mohol rozprávať hodiny. Plakal som zakaždým, čo som videl film (a to som ho videl už asi 1000 krát). Tie pasáže, postavy, prostredie, dej. 10 z 10 film. Ten pocit ako som vždy všetkému hneď porozumel, prišlo mi to, ako by tá kniha bola mojim súrodencom. Sám neviem, čo sa mi tam najviac páčilo. Asi to ako ten Forrest bol proste vždy nevinný. Žil trošku inak, lebo mal taký svoj svet, ale nebol hlúpy. Odcudzovali ho veľmi, hlavne keď bol malý, no nevzdal sa a žil si svoj život s maminou, dokým nezomrela. Plakal som nie len na konci, ale aj počas. Napríklad keď mu zomrel kamarát na vojne, keď mu zomrela mamina a tak ďalej. Obzvlášť s tým kamarátom mal plány po armáde, no nikdy si ich nemohli splniť… Je tam množstvo pasáži, nad ktorými sa dá zamyslieť hlboko. Napríklad keď sedel Forrest na lavičke vedľa náhodnej pani a hovoril jej o tom že život je ako bonboniéra – nikdy neviete, čo ochutnáte. Hneď som vedel proste že toto je moja najobľúbenejšia kniha a film. Knihu plánujem prečítať aj viackrát. Jednoznačne a už sa neviem dočkať!
